Šesťtisícročné spolužitie?

Archeologické, kostrové a genetické dôkazy podporujú teóriu o dávnejších počiatkoch využívania koní človekom, než sa doteraz predpokladalo.

Kone spoločne s kozami, ovcami, hovädzím dobytkom a ošípanými patria do tzv. veľkej päťky zvierat, ktoré po zdomácnení vytvorili živočíšny základ systematickej produkcie potravín. Až tá umožnila vznik a rozvoj civilizácií. Kone boli zdomácnené ako posledné z nich.

Skoršia domestikácia

Úloha koní ako zdroja potravín bola vždy druhoradá. Archeologické nálezy dokazujú, že divé kone boli desaťtisíce rokov pred ich domestikáciou korisťou pravekých lovcov a zberačov. Niektoré etniká dodnes bežne konzumujú konské mäso a pijú kobylie mlieko. Kone však ľuďom poskytovali najmä svoju silu a rýchlosť. Nosili náklady, ťahali pluhy a iné poľnohospodárske náradie, káry a vozy. Zrýchlili prepravu ľudí aj tovaru. V záprahu bojových vozov aj ako jazdné zvieratá znamenali revolúciu vo vojenstve. Prevaha, ktorú poskytovali, sa azda najvýraznejšie prejavila pri vpáde európskych conquistadorov do veľkých ríš Nového sveta (Aztéckej a Inkskej ríše). Pôvodní obyvatelia Ameriky kone nemali, keďže tamojšie divé kone zrejme už skôr padli za obeť nadmernému lovu a výkyvom klímy.

Prvotné skrotenie a zdomácnenie koní sa podarilo geograficky lokalizovať do pásma stepí tiahnucich sa od južnej Ukrajiny po Kazachstan na sever od Čierneho a Kaspického mora. Kedy sa to však odohralo? Odborný konsenzus doteraz kládol tento proces do tretieho tisícročia pred n. l., okrem iného aj na základe správ z rôznych písomností zachovaných v archívoch starovekých blízkovýchodných štátov a Egypta. Podľa nich došlo k masovému využívaniu koní až koncom tretieho a začiatkom druhého tisícročia pred n. l. Podľa najnovšej analýzy sa to však udialo oveľa skôr: najmenej o tisíc, azda až o dvetisíc či viac rokov. V časopise Science Advances to konštatovala trojica vedcov: David Anthony z Hartwickovho kolégia v Oneonte v štáte New York a Harvardovej univerzity v Cambridgei v štáte Massachusetts a Martin Trautmann s Volkerom Heydom z Helsinskej univerzity vo Fínsku.

Krok za krokom

Orientačný časový bod približne 2 000 rokov pred n. l. pre zdomácnenie a rozšírené využívanie koní v princípe čiastočne platí. Podporila ho aj séria nedávnych genetických štúdií, podľa ktorých plné zdomácnenie koní nastalo až po období rokov 2200 až 2100 pred n. l., súbežne s vynálezom dvojkolesových vozov. Jazda na koňoch sa mala rozšíriť až oveľa neskôr, približne 1 500 rokov pred n. l. Spomínané štúdie vychádzali z datovania špecifických mutácií DNA, ktoré práve v tom čase mali viesť k zrodu línie pokojnejších a vytrvalejších koní, označovanej ako DOM2. To sa však malo odohrať až po ich intenzívnom krotení a zdomácňovaní približne od obdobia 2 700 rokov pred n. l.

D. Anthony s kolegami však na základe archeologických, genetických a zooosteologických (skúmanie zvieracích kostí) poznatkov, ako aj na základe výskumu kostier vtedajších ľudí predpokladajú ešte oveľa dlhšie prípravné obdobie. Počas neho sa kone postupne, prostredníctvom chovu a výcviku, menili z loveckej koristi na civilizačne významné domáce zvieratá.