Geografickým názvom Maurícius sa pomenúva ostrov v Indickom oceáne ležiaci východne od Madagaskaru. Tento názov sa zaraďuje medzi neživotné podstatné mená mužského rodu a skloňuje sa podľa vzoru dub, pričom pri skloňovaní koncové -us z názvu vypadáva podobne, ako je to pri iných vlastných menách zakončených na -us, napríklad pri osobných menách ako Ovídius – Ovídia, Kristus – Krista a pri geografických názvoch ako Sírius (hviezda) – Síria, Cyprus (ostrov) – Cypru. Pravda, osobné mená sa skloňujú podľa životného vzoru chlap a v datíve a lokáli majú príponu -ovi (porov. Ovídiovi, Kristovi), geografické názvy sa skloňujú podľa neživotného vzoru dub, v datíve majú príponu -u, v lokáli príponu -u, resp. -e (porov. k Síriu, o Síriu; pomoc Cypru, na Cypre). A tak kým v nominatíve a akuzatíve názvu ostrova je tvar Maurícius, v genitíve je tvar Maurícia (pláže Maurícia), v datíve a lokáli tvar Mauríciu (k Mauríciu, na Mauríciu), v inštrumentáli tvar Mauríciom.
Názov ostrova Maurícius sa stal základom na pomenovanie známky vydanej na tomto ostrove v roku 1847, ktorá má dve verzie, červenú a modrú (tá je jedna z najdrahších známok na svete). V jazykovej praxi sa názov známky píše s malým aj s veľkým začiatočným písmenom. Problémy sú v praxi aj s písaním názvov farebných verzií. Stretáme sa totiž so štyrmi pravopisnými podobami: červený maurícius – modrý maurícius; červený Maurícius – modrý Maurícius; Červený maurícius – Modrý maurícius; Červený Maurícius – Modrý Maurícius. Pravidlá slovenského pravopisu ani Krátky slovník slovenského jazyka názov známky neuvádzajú, zachytáva ho však Veľký slovník cudzích slov od S. Šalinga, M. Ivanovej-Šalingovej a Z. Maníkovej (2008) v podobe maurícius. V Malej slovenskej encyklopédii Beliana (1993) sa uvádza heslo modrý maurícius s malým začiatočným písmenom. Pri použití názvu ostrova Maurícius na pomenovanie známky ide o proces apelativizácie, pri ktorom sa pôvodne vlastné meno stáva všeobecným pomenovaním, preto je odôvodnené názov známky písať s malým začiatočným písmenom, a to aj vtedy, keď sa používa s prívlastkom, teda červený maurícius, modrý maurícius.
V citovanom slovníku cudzích slov sa pri hesle maurícius uvádza tvar genitívu jednotného čísla -ia (maurícia), z čoho vyplýva, že aj v ostatných pádoch okrem akuzatívu (maurícius) koncové -us vypadáva (dat. mauríciu, lok. (o) mauríciu, inštr. mauríciom). Problém je však s tvarmi množného čísla. V genetíve množného čísla je pri vynechaní koncového -us tvar mauríciov, v datíve mauríciom, v lokáli (o) maurícioch, v inštrumentáli mauríciami. Otázny je však tvar nominatívu a akuzatívu množného čísla (na internete sme tieto tvary nenašli, hoci jazyková prax ich potrebuje). Problémy s tvarmi množného čísla názvu známky možno odstrániť tým, že sa pri jeho skloňovaní pripustí okrem skloňovania s vynechaním koncového -us aj skloňovanie s jeho zachovaním, teda: gen. mauríciusa, dat. mauríciusu, lok. (o) mauríciuse, inštr. mauríciusom, v množnom čísle nom. mauríciusy, gen. mauríciusov, dat. mauríciusom, akuz. mauríciusy, lok. (o) mauríciusoch, inštr. mauríciusmi. Na internete sme našli viacero dokladov na takéto skloňovanie, pričom takýto prístup sa neprieči morfologickému systému slovenčiny. K zachovaniu koncového -us pri skloňovaní sa pristupuje zvyčajne vtedy, keď sú problémy s náležitým utvorením niektorého pádového tvaru, resp. pri výraznejšom zdomácnení prevzatého slova.
PaedDr. Matej Považaj, CSc.
