Skloňovanie názvu talianskeho mesta Bologna a tvorenie príslušného obyvateľského mena a prídavného mena

Pri skloňovaní názvu talianskeho mesta Bologna rovnako ako pri skloňovaní iných cudzích zemepisných názvov sa v slovenčine vychádza nie z cudzej pravopisnej podoby názvu, ale z jej výslovnostnej podoby a podľa zakončenia výslovnostnej podoby sa názov zaradí k nášmu skloňovaciemu vzoru. Taliansky zemepisný názov Bologna je zakončený na samohlásku a, takže v slovenčine sa zaraďuje medzi podstatné mená ženského rodu. Názov Bologna sa vyslovuje ako boloňa, t. j. so spoluhláskou ň pred koncovou samohláskou -a, lebo spoluhláska ň sa v taliančine zapisuje písmenami gn. Z toho vyplýva, že pri zaraďovaní názvu Bologna ku skloňovaciemu vzoru v slovenčine nebudeme vychádzať z jeho pravopisnej podoby zakončenej pred koncovou samohláskou -a na písmeno n, ale budeme vychádzať zo zakončenia vo výslovnosti na mäkkú spoluhlásku ň, čo ho zaraďuje medzi podstatné mená ženského rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzoru ulica. Názov Bologna má v jednotlivých pádoch tieto tvary: genitív (z) Bologne [výsl. boloňe], datív  Bologni [výsl. boloňi], akuzatív Bolognu [výsl. boloňu], lokál (v) Bologni [výsl. boloňi], inštrumentál (s) Bolognou [výsl. boloňou].
V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť s nesprávnym používaním tvaru genitívu názvu Bologna v podobe z Bologni [výsl. z boloňi], napr. K výstavbe parku boli privolaní dvaja umelci z Bologni. – Nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair zrušila v stredu večer pravidelnú dopravu z Bologni do Bratislavy. – Psy tohto plemena boli dovezené z Bologni. (Ilustračné príklady sú z internetu.) V citovaných vetách mal mať názov mesta v genitíve podobu (z) Bologne, teda … dvaja umelci z Bologne; … dopravu z Bologne…; … dovezené z Bologne.
Od zemepisného názvu Bologna máme v slovenčine obyvateľské mená Bolončan Bolončanka. Tu si možno všimnúť, že v pravopisnej podobe týchto obyvateľských mien nie je písmeno g, pričom vo výslovnosti je tvrdá spoluhláska n, teda [bolončan, bolončanka], lebo pre príponou -čan nastáva striedanie spoluhlások ň/n (porov. Báhoň – Báhončan, Viedeň – Viedenčan, Lovinobaňa – Lovinobančan, Vrakuňa – Vrakunčan).
Od zemepisného názvu Bologna je príponou -ský utvorené prídavné meno bolonský. Osobitne treba upozorniť na to, že v prídavnom mene pred príponou -ský je tvrdá spoluhláska n v písme aj vo výslovnosti podobne, ako je to aj v iných prídavných menách, ktorých odvodzovací základ sa končí na mäkkú spoluhlásku ň,  napr. baňa – banský, kuchyňa – kuchynský, sviňa – svinský; Cínobaňa – cínobanský, Lovinobaňa – lovinobanský, Vrakuňa – vrakunský, Keňa – kenský. Aj tu nastáva striedanie spoluhlások ň/n.
V písaných textoch sa niekedy môžeme stretnúť s nenáležitým utvorením a používaním prídavného mena od názvu Bologna v podobe boloňský s mäkkou spoluhláskou ň, napr. Boloňský psík bol vyšľachtený na juhu Talianska. – Nie je to tradičná mäsová boloňská omáčka… – Zapekané boloňské špagety. V citovaných vetách sa mali použiť podoby prídavného mena s tvrdou spoluhláskou n, t. j. bolonský psík, bolonská omáčka, bolonské špagety.         

PaedDr. Matej Považaj, CSc.

Komentáre