Slovenské vesmírne odysey

Na našom knižnom trhu nedávno pristála útla, ale vizuálne vkusná a precízne pripravená knižočka Slovenské vesmírne odysey. Toto pristátie nie je náhodné. Deje sa pri príležitosti 20. výročia letu slovenského kozmonauta Ivana Bellu na stanicu Mir a má pripomenúť nedávnu históriu a okolnosti vzniku slovenského vesmírneho programu.

Práca je napísaná v odborno-popularizačnom štýle, čo znamená, že obsiahnuté informácie sú z prvej ruky – overené, relevantné, autentické a odborné, no podané sú nielen zrozumiteľne, ale často aj s vtipom. Text aj obrazový materiál tejto publikácie získava hodnotu synergiou troch podôb: 1. ako odborná retrospektíva jednotlivých experimentov, 2. ako ľudská spomienka na iniciátorov, aktérov a podporovateľov programu a napokon 3. ako poučená súčasnosť, ako východisko pre ďalšie aktuálne výzvy, otázky a perspektívy výskumu vesmíru. Čitateľ po prečítaní knihy nezapochybuje, že spomínané výzvy sú bližšie a naliehavejšie, než by čakal.

Splatenie dlhu

Pri tejto knihe nemá zmysel rozlišovať medzi odbornou a laickou verejnosťou. Je určená všetkým, ktorí sa zaujímajú o vesmír, ale najmä tým, ktorých zaujíma, ako sa konkrétne slovenská veda zapája(la) do skúmania vesmíru. Ak hovoríme o slovenskej vesmírnej odysei, znamená to, že naša krajina je v kontexte vesmírneho výskumu vnímaná ako suverénny aktér. Výskum vesmíru je však aktivita, ktorá je prirodzene založená na rozličných formách medzinárodnej spolupráce, a, pravdaže, vyžaduje investície. Preto považujeme za dôležité, aby sa verejná mienka aj v tejto oblasti formovala na základe domácich vierohodných zdrojov a stavala na našich vlastných skúsenostiach s výskumom vesmíru. Ani Rusi, ani Američania, Číňania ani nikto iný nemôže spracovať výsledky našej vesmírnej misie. To všetko je a bola naša vlastná úloha, ktorá sa však završuje až teraz.
Nie náhodou sa jedna z kapitol volá Splácame dlh. Ako to už v novodobých médiách býva, z výnimočného experimentu sa na verejnosť dostala len určitá vrstva najzákladnejších informácií. Z výskumu nevznikla ani žiadna ucelená publikácia. Tomuto kniha Slovenské vesmírne odysey spláca dlh a prináša všetky najdôležitejšie okolnosti a informácie o slovenských výskumných aktivitách. Jasne ukazuje, že Misia Štefánik sa nemôže redukovať len ako let nášho kozmonauta do vesmíru. Že táto misia obnášala šesť osobitných vedeckých experimentov, množstvo sprievodných aktivít a priniesla kvantum získaných údajov a skúseností pre všetkých zúčastnených. A že – symbolicky – vytvorila v rámci globálneho univerza akýsi slovenský vesmír. Splatenie dlhu znamená, že vrátime nielen požičané, teda istinu, ale že zaplatíme aj úroky.

Od Štefánika k mimozemšťanom

V tejto publikácii tak istinu splácajú autori kapitol, ktorí sa vracajú k jednotlivým experimentom, vyhodnocujú ich aj celú vtedajšiu misiu. V Slovenských vesmírnych odyseách sú však aj texty, ktoré symbolizujú úroky – sú niečím navyše, ale veľmi súvisiacim. Ide o kapitoly, venované aktivitám M. R. Štefánika, tajomstvám Marsu, letom do vesmíru a, samozrejme, mimozemšťanom. Autormi kapitol sú špičkoví experti vo svojich oblastiach. Jeden zo svojich posledných textov (áno, ten o mimozemšťanoch), tu má aj nestor slovenskej fyziky Július Krempaský.
Misia Štefánik vznikla v rámci deblokácie ruského dlhu a zrejme tieto špecifické okolnosti popohnali prípravu nášho kozmonauta a vedeckého programu. Štandardná príprava kozmonauta trvá až 5 rokov, no v tomto prípade museli stačiť len 2 roky, aby Ivan Bella vyštartoval (20. februára 1999) na lodi SOJUZ TM-29 do vesmíru na 8-dňový let a aby slovenskí vedci v gescii SAV pripravili vedecký program.
Väčšina projektov v gescii R. Kvetňanského a L. Macha testovala reakcie ľudského organizmu na pobyt vo vesmíre. Projekt Endotest sledoval vzťah stresu a endokrinných funkcií na I. Bellovi priamo v kozme. Projekty Tréning a Metabolizmus prebiehali na Zemi a zisťovali odpovede organizmu pilotov (aj dobrovoľníkov z leteckej základne v Malackách) na fyzickú a mentálnu záťaž, na zmenené podmienky gravitácie. Že išlo o mimoriadne zaujímavé a náročné experimenty, svedčí príklad vojenských pilotov, ktorí museli ležať na lôžku 6 dní (dĺžka letu I. Bellu) so sklonom -6 stupňov k hlave. Experimenty objasňujú adaptáciu ľudského organizmu na podmienky kozmických letov, zvlášť významné sú pre plánované dlhodobé lety človeka do medzihviezdneho priestoru.
Jedna z čitateľsky najzaujímavejších pasáží v knihe je výstup z projektu Senzoasymetria. Ten skúmal senzomotorické reakcie nášho kozmonauta na stav beztiaže. Pasáž obsahuje opis a zhodnotenie projektu zo strany jeho zostavovateľov, za ktorým nasleduje unikátny autentický materiál. Ten nahovoril I. Bella počas svojho pobytu v kozme. Z prepisu jeho nahrávok sa dozvieme, aké to tam bolo, čo kozmonaut cítil, čo ho bolelo, čo ho obklopovalo atď. Napríklad: Prudké, pomerne časté striedanie dňa a noci každých jeden a pol hodiny tiež možno vplývalo na metabolický systém… Organizmus bol rozhádzaný aj tým, že sme spali pred štartom necelé dve hodiny. Alebo Minimálne sme sa v pohybovali v tom tesnom priestore. Viseli sme tam jeden vedľa druhého a keď bolo treba presunúť sa z bytového úseku do veliteľského modulu alebo naopak, stačilo len mierne sa odtisnúť rukou alebo nohou – a človek tam doplával. (s. 57)
Vo verejnosti asi najznámejší bol projekt Prepelica. Ťažko si však ktokoľvek predstaví, čo presne obnáša chovať a kŕmiť vtáctvo na vesmírnej stanici. Alebo čo všetko tomu predchádza. Napríklad vychovať generáciu prepelíc, ktoré by boli odolnejšie voči preťaženiu a nedostatku pohybu. Takto bola vyšľachtená tzv. ivanská kozmická prepelica – línia prepelíc (na pracovisku v Ivánke pri Dunaji), určených na výskum v podmienkach bezváhového stavu. Kniha podáva správu o tom, ako prebiehalo a dopadlo toto vesmírne dobrodružstvo.

Foto NASA

Zrejme najtechnickejším v rámci Misie Štefánik bol projekt Dozimetria. Ako cieľ mal meranie intenzity kozmického žiarenia počas letu nášho kozmonauta a zisťovanie parametrov tieniacich materiálov. Zistenia sa ďalej využívajú na modelovanie ochrany živých organizmov pred kozmickým žiarením. Prístroje na tento projekt vyvinul Ústav experimentálnej fyziky SAV. Po skončení misie a následných analýzach sa prístroje využité vo vesmíre stali hmotnými artefaktmi, ktoré doteraz pripomínajú a popularizujú kozmické aktivity ústavu.
Kniha prináša aj aktuálne úvahy, prognózy a názory na témy, ktoré stále rezonujú. Vracia dlh aj s vysokými úrokmi v podobe článkov, napríklad o odhaľovaní tajomstiev Marsu od nášho popredného odborníka J. Masarika alebo o letoch do kozmu a ich perspektívach od L. E. Rotha. Prst na pulze doby drží J. Feranec svojím článkom o vývoji vesmírnych aktivít na Slovensku v kontexte európskeho vesmírneho výskumu. V článku presvedčivo ukazuje, že cesta ku hviezdam sa začína na Zemi a pre Slovensko je momentálne najschodnejšia cez medzinárodnú spoluprácu v rámci Európskej vesmírnej agentúry (ESA). (7. októbra 2020 vláda súhlasila s pokračovaním spolupráce SR s ESA vo forme pridruženého člena, pozn. red.)

Dr. Ing. Tomáš Bucha
Národné lesnícke centrum – Lesnícky výskumný ústav Zvolen
Mgr. Jana Wachtarczyková, PhD.
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

Kniha vyšla vo vydavateľstve VEDA v roku 2020.

Komentáre