Slovo hrivna

Spojenie prispieť svojou hrivnou používame často v spojeniach s významom pomôcť niekomu, niečomu svojím prínosom, pričinením, váhou svojej účasti, svojím podielom, hodnotou. Rovnako známe nám je aj frazeologické spojenie zakopať svoju hrivnu, ktoré sa používa vo význame zanedbať, nevyužiť svoje schopnosti. Z archeologických výskumov, vedeckých aj popularizačných prác s historickou tematikou poznáme slovo hrivna aj ako pomenovanie predmincového platidla, t. j. predmetov slúžiacich v tom čase na vyjadrenie hodnoty tovaru a jeho hmotnosti. Tieto predmety mali podobu kúska kovu štandardnej hmotnosti a pravekú a včasnostredovekú funkciu platidla. V súčasnosti toto slovo označuje aj pomenovanie oficiálnej jednotky ukrajinskej meny.

Z historického hľadiska je však zaujímavý pohľad na motiváciu, pôvod a význam slova hrivna, pomenovania veci, ktorá sa týmto predmincovým platidlom stala. Východiskovou podobou slova hrivna je pomenovanie predmetu, ktorý sa nosil na krku alebo šiji a mal mnoho podôb a funkcií: bol klenotom určitej hodnoty, čím plnil ozdobnú funkciu. Z ekonomického hľadiska bol meradlom fyzikálnej veličiny, hmotnosti, ktorá sa v rozličných spoločenských formáciách a na rozličnom území menila. Slovo hrivna malo aj význam predmetu, ktorý sa používal ako vlasová spona, čo potvrdzuje, že vzniklo v situácii, keď sa ním pomenúval okrúhly predmet, ktorý sa nosil na tele, na mieste pokrytom dlhými vlasmi, v hrive. Primárnou motiváciou tohto slova sa tak v slovanskom jazykovom prostredí stali predmety kruhovitého tvaru, zlaté alebo strieborné náhrdelníky, ktoré mali u Slovanov aj význam krúžok, prsten(ec), minca, závažie, náramok, ale aj pokuta a napokon aj platidlo. Náš popredný etymológ Ľ. Králik vysvetľuje vo svojom Stručnom etymologickom slovníku slovenčiny pôvod slova hrivna odvodením z prastarého východiska griva vo význame krk, šija, zo slova, ktorým sa v tom čase pomenúval obručovitý ozdobný predmet a ktorý sa nosil na krku.

Pôvodná hrivna postupom času zmenila svoj tvar aj funkciu a nesporné je, že pôvod tohto slova je v pomenovaní predmetu okrúhleho tvaru, dobového klenotu, ktorý sa nosil na krku, šiji, hrdle. Vyznačoval sa svojou ozdobnou funkciou a postupne nadobudol funkciu platidla, jednotky hmotnosti a ekvivalentu hodnoty. Jazykový vývin, ktorého výsledkom je aj stav v súčasnom slovenskom jazyku, dokazuje, že slovo hrivna v celoslovanskom jazykovo-kultúrnom prostredí stratilo svoj pôvodný význam tým, že sa prestalo používať na pomenovanie náhrdelníka či iného ozdobného predmetu. Toto slovo sa aj v prekladoch najstarších náboženských textov do predspisovných aj spisovných podôb jednotlivých slovanských jazykov vyskytuje už len vo svojom novšom význame, t. j. ako ekvivalent hodnoty či ako pomenovanie platidla. A v takomto význame hodnoty, hmotnej aj duchovnej, sa nám dodnes zachovalo aj vo frazeologických spojeniach typu prispieť svojou hrivnou a vo frazeologickom spojení zakopať svoju hrivnu – zanedbať, nevyužiť svoje schopnosti.

Autor článku: Pavol Žigo
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i.