Šport duše

Kráľ komikov Charlie Chaplin povedal, že deň bez smiechu je stratený. Všetko nasvedčuje tomu, že stratených dní má človek v živote veľmi málo.

Gelotológovia, teda vedci skúmajúci smiech (z gréckeho gelos), hovoria, že smiechom reaguje organizmus na situáciu, ktorá sa vymyká bežným zvyklostiam. Pre bábätká je takýchto zvyklostí minimum, preto sa malý človiečik rozosmeje denne asi štyristo ráz, kým dospelých niečo rozveselí za deň sotva dvadsať ráz, a aj to musia mať veselú povahu.
Smiech sa objavuje u detí približne v štvrtom mesiaci, teda dlho pred tým, ako sú schopné hovoriť. Smiech má dobré účinky aj na spánok bábätiek. Keď sa matka smeje, obsahuje jej mlieko viac hormónu melatonínu, ktorý priaznivo ovplyvňuje spánok jej dieťaťa.
Smiech sa prejavuje mimovoľnými pohybmi svalov tváre a tela, špecifickými zvukmi a zmenami v rytme dýchania. Dochádza k stimulácii jarmových svalov, pričom sa do procesu smiechu zapája až 17 svalov tváre a 80 ďalších svalov tela. Dýchací systém je vyrušený z pôvodného rytmu, hrtan sa na polovicu zatvorí, takže k prívodu vzduchu prichádza v nepravidelných intervaloch. Preto sa nám zdá, že lapáme po dychu. Hurónsky a hlasný smiech čistí pľúca, lebo vydychujeme omnoho dôkladnejšie a občas vyrážame dych až 100-kilometrovou rýchlosťou. Keďže pľúca potrebujú pri smiechu tri až štyri razy viac kyslíka, tak sa dôkladne prevetrajú.
Pri smiechu býva bežný aj plač. Pri intenzívnom smiechu sa totiž zaktivizujú slzné kanáliky produkujúce slzy a tvár získava červenú alebo fialovú farbu.
Zaujímavosťou je, že v mozgu neexistuje nijaké centrum smiechu. Smiech, či priam rehot neaktivujú v mozgu iba jednu konkrétnu oblasť, ako to robia pocity, ale hneď niekoľko naraz. Za hlasný úsmev či hurónsky smiech môže kombinácia nervových vzruchov. Neurofyziológia naznačuje, že smiech súvisí s aktiváciou prednej časti mozgu – ventromediálnej prefrontálnej kôry, ktorá produkuje endorfíny. Na smiechu sa podľa vedcov podieľa aj časť limbického systému v mozgu, ktorý sa spája so vznikom emócií. Najmä v hypofýze sa vylučujú hormóny ako endorfín, serotonín, dopamín a oxytocín. Tieto hormóny sa nazývajú hormóny šťastia. Keď sme šťastní, počet stresových hormónov, ako sú adrenalín a kortizol, sa znižuje. Hormóny šťastia spôsobujú pocit uvoľnenia a pocity radosti, magický kruh sa končí a zároveň začína opätovaným smiechom…
Časti mozgu zodpovedné za smiech sú uložené v jeho vývojovo najstarších vrstvách, takže ich majú aj zvieratá. Smiech preto nie je čisto ľudskou vlastnosťou.
O veľmi pozitívnom vplyve smiechu na zdravie človeka sa popísali stohy papiera, takže niet divu, že smiech mnohí nazývajú športom duše.

R
Foto Pixabay

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 2/2020. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Komentáre