Spravodlivá nerovnosť?

Príjmová nerovnosť patrí medzi najvýznamnejšie a najcitlivejšie globálne problémy súčasnosti. Tento fenomén však jestvuje odnepamäti.

V jednom z textov metalovej kapely Sonata Arctica sa spieva: No one was born to be servant or slave (nikto sa nenarodil ako sluha či otrok). Takto by sa dala stručne a výstižne charakterizovať nerovnosť. Chudobní (teda sluhovia a otroci) pracujú, aby bohatí bohatli.

Politika súdržnosti

Nerovnosť má priamy aj nepriamy dosah v podstate na všetky oblasti života. Vplýva na korupciu, vedie k nerovnakému (neférovému) prístupu v justícii, zdravotníctve, má dosah na vzdelanie. Je preto povinnosťou odborníkov, politikov a ďalších zúčastnených strán s nerovnosťou bojovať a zabezpečiť kvalitný, spokojný, spravodlivý a slušný život pre všetkých obyvateľov planéty s osobitným dôrazom na tých najzraniteľnejších.
Jedným z cieľov politík Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ale aj ďalších medzinárodných inštitúcií a združení v oblasti sociálneho zabezpečenia, je dosiahnutie inkluzívneho rastu, ktorý nevedie k tvorbe príjmových nerovností. Podobne vníma problematiku aj EÚ cez politiku súdržnosti, ako aj cez stratégiu Európa 2020, ktorej jedným z cieľov bolo dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu prostredníctvom sociálneho, ekonomického a územného rozvoja jednotlivých regiónov EÚ. Už Rímska zmluva o Európskom hospodárskom spoločenstve z roku 1957 mala za cieľ zníženie príjmových nerovností v regiónoch.

Situácia u nás

Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšími príjmovými nerovnosťami na národnej úrovni na svete. Pri pohľade na regionálnu a lokálnu mierku sa však tieto nerovnosti výrazne zvyšujú, čo poukazuje na zaujímavú priestorovú sociálno-ekonomickú štruktúru krajiny. Od vstupu krajiny do EÚ v roku 2004 sme svedkami veľmi vysokého ekonomického rastu spojeného s rastom hrubých a čistých príjmov obyvateľov. V porovnaní s tým bolo toto obdobie poznačené mnohými menšími či väčšími ekonomickými a spoločenskými krízami (finančná kríza 2008-2009, dlhová kríza 2012, ale aj utečenecká kríza, brexit a dôsledky pandémie COVID-19). Tieto javy významne vplývali na sociálnu štruktúru Slovenska a ekonomickú situáciu a stabilitu tunajšej populácie.
Pozreli sme sa preto na konkrétne vplyvy a dôsledky ekonomického vývoja na úroveň príjmových nerovností. Pokúsili sme sa pritom o stanovenie hranice ich únosnosti a identifikáciu regiónov a populácií postihnutých a negatívne ovplyvnených nerovnosťou. Konštatujeme, že ekonomický rast vplýval diferencovane na úroveň príjmových nerovností.

Špecifiká regiónov

Dobre distribuovaný rast viedol k poklesu nerovností, a tým aj k redukcii chudoby. Naopak pozitívny rast, ktorý nebol vhodne redistribuovaný, viedol k opačnému vývoju. Rovnako to pozorujeme aj na lokálnej úrovni, kde rast pracovných príjmov viedol k diferencovanému vývoju v nerovnostiach. S rastom mzdy mali nerovnosti tendenciu klesať, ak však už bola úroveň mzdy priveľmi vysoká, rástli aj nerovnosti.
Ďalšie analýzy poukázali na známe a overené špecifiká priestorového usporiadania Slovenska v zmysle – rozvinutý západ (resp. severozápad) a stagnujúci východ-juhovýchod (s výnimkou metropolitného regiónu Košíc). Potvrdilo sa významné postavenie západoslovenskej rozvojovej osi od regiónu hlavného mesta cez Trnavu a Záhorie, stredné Považie až po Žilinu a Martin. Naproti tomu boli identifikované dva makroregióny s veľmi nízkymi hodnotami príjmov miestnych obyvateľov na juhu a severovýchode Slovenska.

Mgr. Ján Výbošťok
Geografický ústav SAV v Bratislave
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 9/2020.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre