Bunky vyrobené v laboratóriu môžu s pomocou vedcov rásť a deliť sa. Biologička Kate Adamalová a jej tím z Minnesotskej univerzity v Minneapolise vyvinuli SpudCells, syntetické bunky, ktoré dokážu replikovať svoju DNA a viackrát sa deliť. Niektorí ich označujú za prvý syntetický život, K. Adamalová s tým však nesúhlasí: SpudCells zjavne nežijú. Sú to bunky, ale nie sú živé. Sú to bubliny tukových membrán, ktoré obsahujú DNA a proteíny požičané z rôznych vírusov a baktérií. Podľa nej by syntetické bunky mohli byť raz schopné produkovať chemikálie, palivá a lieky, ako sú antibiotiká, SpudCells to však zatiaľ nedokážu; nie sú sebestačné. Vedci im musia podávať bubliny s mechanizmami na tvorbu bielkovín a so surovinami a musia ich tiež chemicky nútiť, aby rástli – splynuli s kŕmnymi bublinami – a delili sa.
SpudCells si nevytvárajú vlastné ribozómy, bunkové továrne na výrobu proteínov. Ak sa raz bioinžinierom podarí vytvoriť ribozómy, budú musieť zostaviť aj tímy údržby buniek, aby zabezpečili ich hladký chod. Ďalšou potrebou je cytoskelet – vnútorné lešenie, ktoré pomáha bunkám organizovať si vnútro, udržiavať tvar, presúvať náklad a rozdeľovať DNA pri delení. Bez neho zdedilo celý genóm po piatich generáciách iba asi 30 % SpudCells. Aj ich vnútro je v chaose. Keď sa SpudCells spoja s kŕmnymi bublinami, všetko sa tam jednoducho mieša podľa ľubovôle. Musíme to opraviť, dodáva K. Adamalová.
Redakčný článok spracovaný zo stránky Science News
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa