Mačky sa na rozdiel od psov väčšmi podobajú svojim divým predkom. Aj tak však niektoré z nich skrývajú fascinujúce genetické tajomstvá. Bengálske mačky, ktoré vytvoril kalifornský chovateľ v roku 1963, sú krížencom mačky domácej (Felis catus) a divej mačky bengálskej (Prionailurus bengalensis). Majú jednu zvláštnosť – ich srsť sa niekedy trblieta. Vedci z Hudson Alpha Institute for Biotechnology preskúmali 3 000 vzoriek DNA bengálskych mačiek a zistili, že tento jav vzniká zmenou génu Fgfr2. Táto vlastnosť pritom nepochádza z voľne žijúcej mačky bengálskej, ale z mačky domácej (hoci je zriedkavá). Gén Fgfr2 sa nachádza pri všetkých cicavcoch a je dôležitý pre embryonálny vývoj a organogenézu, približuje genetička Kelly McGowanová. Naše výsledky ukazujú, že zatiaľ čo úplná strata Fgfr2 je smrteľná, mierne zníženie spôsobuje vlastnosť, ktorá sa prejavuje najmä na srsti.
Bengálske mačky bývajú oveľa aktívnejšie ako iné druhy mačiek a vyhýbajú sa typickému mačaciemu akvafóbnemu stereotypu – rady sa hrajú s vodou. Vzhľadom na ich pôvod sa experti domnievajú, že chovať ich ako domácich miláčikov nie je veľmi vhodné. Napríklad v New Yorku musí byť bengálska mačka až šesť generácií vzdialená od svojho divého predka, aby mohla byť legálnym domácim miláčikom.
Zo stránky Popular Mechanics spracovala BP
