Prečítali hrach

Medzinárodné konzorcium vedcov sekvenovalo genóm hrachu obyčajného (Pisum sativum), po fazuli obyčajnej (Phaseolus vulgaris) druhej najvýznamnejšej strukoviny na svete. Čítanie dedičnej informácie hrachu trvalo šesť rokov a spolupracovalo na ňom takmer 20 laboratórií z celého sveta združených do Konzorcia pre genóm hrachu. Projekt koordinoval francúzsky… pokračuj

Gén človečenstva

Výskumníci z novozélandskej univerzity v Otagu zistili nové informácie o géne, ktorý vydeľuje primáty – veľké opice a človeka – spomedzi ostatných cicavcov. Prišli na to štúdiom zriedkavej vývojovej poruchy mozgu. Dr. Adam O’Neill v rámci svojej doktorandskej práce zistil, že gén PLEKHG6 má vlastnosti,… pokračuj

Praveká princezná dvojakej krvi

Analýza DNA z úlomku kosti potvrdila existenciu prvej známej dcéry neandertálskej matky a otca denisovana. žila pred približne 90-tisíc rokmi. Pri skúmaní evolúcie anatomicky moderných ľudí z nášho druhu Homo sapiens (človek rozumný), čiže sapientov, a ostatných druhov z ľudského rodu Homo sa dlho využívali… pokračuj

Dedíš, aj keď nechceš

Genetika je jednou z najdôležitejších teoretických vied z hľadiska popisu akejkoľvek živej sústavy. Sleduje variabilitu, rozdielnosť a prenos druhových a dedičných znakov medzi rodičmi a potomkami aj medzi potomkami navzájom. Otestujte sa, ako dobre poznáte dejiny i zákonitosti genetiky. Správne odpovede si môžete overiť v tlačenej verzii… pokračuj

Po kom to dieťa je?

V podstate niet rodiča, ktorý by sa aspoň raz, aj keď položartom, nezačudoval, po kom to tí jeho potomkovia vlastne sú. Pekní po mame, múdri po otcovi, protivní po svokre, znie okrídlená odpoveď. Genetika problematiku dedičnosti nevidí tak zjednodušene ako ľudová slovesná tvorivosť. Dať pôvod, čo… pokračuj

Rastliny prišli skôr

Suchozemské rastliny začali kolonizovať kontinenty o 100 miliónov rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo. O tom, kedy a ako vznikol život na Zemi, vedú vedci a filozofi nekonečné diskusie. Zatiaľ sa zhodujú na tom, že život na Zemi – všetky živé organizmy – majú jedného spoločného… pokračuj

Molekula, ktorá (ne)určuje osud

Pri príležitosti 65. výročia objavu dvojitej špirály v štruktúre DNA pripravila komunita slovenských vedcov podujatie DNA Day (23. – 27. 4. 2018). O tejto akcii a tiež o výskume DNA sa rozprávame s docentom Petrom Celecom z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo je dôležité pripomenúť si kľúčové objavy… pokračuj

Peru nie sú len Inkovia

Analýzy DNA svedčia, že údajné úsilie Inkov potrestať podmanených Chachapoyov vysťahovaním a násilnou asimiláciou zlyhalo. Alebo to skreslili španielske kroniky. Juhoamerická ríša Inkov, podobne ako aztécka v Strednej Amerike, bola etnicky veľmi rôznorodá. Obe sa doformovali až v storočí pred príchodom Španielov. Conquistadorom v Peru… pokračuj

Predkovia zložitejšieho života

Nový výskum nám poodhalil mnohé tajomstvá jednobunkových živočíchov, z ktorých sa vyvinul všetok zložitejší život na našej planéte. Archaea sú jednou z geneticky a ekologicky najrôznorodejších skupín mikroorganizmov na našej planéte. Táto skupina sa rozšírila skutočne všade – od bežnej pôdy a oceánov až po… pokračuj

Genetické tajomstvá civilizácií

Minojci z Kréty a Mykénčania z gréckej pevniny mali korene v egejskej oblasti, v ktorej žili, a v západnej Anatólii. Kanaánci sčasti doteraz žijú tam, kde za starozákonných čias. Predkami minojskej civilizácie na Kréte a v okolí boli miestni skorí farmári. Platí to aj o… pokračuj