Následky prežitia moru

Genetický variant, ktorý zvyšoval schopnosť Európanov prežiť čiernu smrť pred stáročiami, môže prispievať k zápalovému ochoreniu, ktorým trpia ľudia v súčasnosti. Ničivá vlna ochorenia ušetrila tých, ktorí mali variant zvaný ERAP2. Ten je však už vedcom známy tým, že zvyšuje pravdepodobnosť vzniku Crohnovej choroby, pri… pokračuj

Genetické kľúče k histórii

Rozsiahla analýza DNA obyvateľov severozápadnej Európy z čias anglosaských migrácií do Veľkej Británie významne doplnila poznatky o etnogenéze Angličanov. Výklad a pochopenie historických objektov, subjektov, udalostí a trendov sa dlho opieral o dva piliere. Prvým sú už vyše päťtisíc rokov zaznamenané písomné pramene – v… pokračuj

Od háďatka k diagnostike

V súčasnosti sa intenzívne hľadajú nové biomarkery, ktoré umožnia včasnú diagnostiku prítomnosti nádorového tkaniva. Medzi intenzívne študované biomarkery patria aj miRNA. V jadre každej bunky je v podobe DNA obsiahnutá celá genetická informácia, ale jednotlivé bunky v organizme využívajú vždy len určitú časť z celého… pokračuj

Ryžová genetika

Vedci zvýšili výnosy čínskej odrody ryže až o 40 %, keď do nej vložili druhú kópiu jedného z jej vlastných génov. Táto zmena jej pomáha absorbovať viac hnojív, zrýchľuje fotosyntézu a kvitnutie. Biotechnológovia už roky márne hľadajú jednotlivé gény, ktoré zvyšujú výnos plodín. V poslednom… pokračuj

Genóm Pompejčana

V roku 79 sa na Pompeje zniesli prúdy roztaveného kameňa, popola a plynu, ktoré zmenili malé, ale živé mesto na mauzóleum pokryté sadzami. Vedcom sa podarilo sekvenovať celý genóm muža, ktorý vtedy zahynul, čím získali nové genetické poznatky o obyvateľstve Pompejí. Vedci preskúmali kostry muža… pokračuj

Zapínanie a vypínanie génov

Keby sme celú genetickú informáciu jednej bunky ľudského tela spojili do dlhého vlákna, celková dĺžka takéhoto vlákna DNA by predstavovala asi dva metre. Jadro bunky, ktoré je centrálnym miestom uskladnenia genetickej informácie, je veľké približne 6 mikrometrov. Ako je možné, že sa vlákno dlhé dva… pokračuj

Plemeno neurčuje osobnosť

Podľa vedcov z Massachusettskej univerzity vo Worcesteri správanie, ktoré si spájame s plemenami psov, nie je pevne dané. Zdá sa, že prostredie zohráva väčšiu úlohu ako rodokmeň. Doterajšie výskumy skúmali skôr priemery medzi plemenami, než porovnávali jednotlivé psy. Kathleen Morrillová a jej kolegovia preto využili… pokračuj

Ako zdravo starnúť

Bunky neustále vyrábajú nové proteíny, ale podobne ako automobilky, aj ony produkujú nepodarky. Vedci tvrdia, že práve tieto chybné proteíny potom urýchľujú starnutie. Výskum na Zürišskej univerzite sa zameral na ribozómy, bunkové linky na zostavovanie bielkovín. Keď tieto organely dostanú z jadra pokyn na vytvorenie… pokračuj

Migračná genetika

Maria Cavedonová a jej kolegovia z kanadskej univerzity v Calgary zistili, že karibu (v Európe známy ako sob) podniká jednu z najdlhších migrácií suchozemských zvierat. Domnievajú sa, že sklon jedinca k migrácii závisí od jeho genetického pôvodu. Výskumníci spojili výsledky sledovania pomocou GPS a sekvenovania… pokračuj

Odolávanie tlaku

Je ťažké zistiť, kedy presne sa imunitné bunky pokúsia napadnúť nádor. Vedci v IST Austria preto študujú proces invázie buniek na embryách ovocných mušiek. Makrofágy, hlavná forma imunitných buniek drozofily, v istom okamihu cestujú z miesta, kde sa zrodili, na miesto, kde ich potrebuje invázne… pokračuj