Mendelovo Brno

V druhom najväčšom meste Česka – Brne – sa nachádza niekoľko populárno-vedeckých centier, ktoré po celý rok zrozumiteľnou a atraktívnou formou približujú vedu širokej verejnosti. V Brne sídli Hvězdárna a planetárium Brno s jedinečným 3D planetáriom, ale napríklad aj zábavný vedecký park VIDA!, interaktívne múzeum… pokračuj

Pytliaci menia evolúciu

Pytliaci môžu ovplyvniť nielen počty zvierat. V Mozambiku viedol masívny lov k nárastu počtu slonov bez klov. Počas mozambickej občianskej vojny v rokoch 1977 až 1992 vojaci lovili slony pre potravu aj slonovinu. To spôsobilo, že ich počet v národnom parku Gorongosa klesol o viac… pokračuj

Hľadanie lepších chvostov

Niektorým jaštericiam síce môže dorásť chvost, nové prírastky sú však len napodobeninou pôvodných. Geneticky modifikované kmeňové bunky teraz pomáhajú gekónom, aby im dorástli lepšie chvosty. Vedci v časopise Nature Communications uvádzajú, že úprava a implantácia embryonálnych kmeňových buniek do chvostových pahýľov gekónov panenských (Lepidodactylus lugubris)… pokračuj

Genetika nepustí

Vedci z Vrije Universiteit v Amsterdame uvádzajú v časopise Nature Communications, že jednovaječné dvojčatá na celom svete majú spoločný špecifický súbor znakov. Ten má podobu chemických markerov, ktoré ovplyvňujú aktivitu génov bez toho, aby menili ich sekvenciu. Znaky by sa mohli použiť na identifikáciu jednovaječných… pokračuj

Gén chudnutia

Niekomu cvičenie ani diéty nepomôžu zhodiť kilogramy, pre iných je štíhlosť prirodzená. Genetici zvyčajne hľadajú mutácie, ktoré spôsobujú choroby, ale ľudia môžu byť nositeľmi aj iných verzií génov podporujúcich dobré zdravie. V jednej z najkomplexnejších štúdií genetiky obezity výskumný tím identifikoval génové varianty, ktoré chránia… pokračuj

Keď sa ženy vo vede spoja

O minuloročnú Nobelovu cenu za chémiu sa historicky prvýkrát podelili dve dámy – francúzska profesorka a výskumníčka v oblastiach mikrobiológie, genetiky a biochémie Emmanuelle Charpentierová (1968) a americká biochemička a molekulárna biologička Jennifer Doudnová (1964). Vyslali tým navonok silný signál, ktorý po oznámení Nobelovej ceny… pokračuj

Nesmrteľné otázky

Poznáte azda najklasickejšiu kvázifilozofickú otázku: Čo bolo skôr? Sliepka či vajce? Biológovia pokazili zábavu, keď zistili, že prvé bolo vajce, no nepatrilo sliepke. Vrátilo sa im to aj s úrokmi, podobný hlavolam je totiž v samotných základoch biológie. Návod na vyskladanie a fungovanie organizmu je… pokračuj

Starnutie buniek

Biológovia z Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity a Medzinárodného centra klinického výskumu Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brne spolu s kolegami zo Švajčiarskeho federálneho technického inštitútu v Zürichu (ETH) odhalili dôležitú časť procesu delenia buniek, ktorého opis môže pomôcť pochopiť vznik nádorových buniek, ale aj… pokračuj

Zo Sibíri na Aljašku

DNA získaná z približne 14 000 rokov starého úlomku zuba muža naznačuje, že ľudia obývajúci veľké územie Ázie boli predkami prvých Američanov. Ukazuje sa teda, že súčasní pôvodní Američania v Severnej a Južnej Amerike sú čiastočne ich príbuzní. Podľa archeológov pod vedením vedúceho Inštitútu Maxa… pokračuj

Prečítali hrach

Medzinárodné konzorcium vedcov sekvenovalo genóm hrachu obyčajného (Pisum sativum), po fazuli obyčajnej (Phaseolus vulgaris) druhej najvýznamnejšej strukoviny na svete. Čítanie dedičnej informácie hrachu trvalo šesť rokov a spolupracovalo na ňom takmer 20 laboratórií z celého sveta združených do Konzorcia pre genóm hrachu. Projekt koordinoval francúzsky… pokračuj