Zapínanie a vypínanie génov

Keby sme celú genetickú informáciu jednej bunky ľudského tela spojili do dlhého vlákna, celková dĺžka takéhoto vlákna DNA by predstavovala asi dva metre. Jadro bunky, ktoré je centrálnym miestom uskladnenia genetickej informácie, je veľké približne 6 mikrometrov. Ako je možné, že sa vlákno dlhé dva… pokračuj

Plemeno neurčuje osobnosť

Podľa vedcov z Massachusettskej univerzity vo Worcesteri správanie, ktoré si spájame s plemenami psov, nie je pevne dané. Zdá sa, že prostredie zohráva väčšiu úlohu ako rodokmeň. Doterajšie výskumy skúmali skôr priemery medzi plemenami, než porovnávali jednotlivé psy. Kathleen Morrillová a jej kolegovia preto využili… pokračuj

Ako zdravo starnúť

Bunky neustále vyrábajú nové proteíny, ale podobne ako automobilky, aj ony produkujú nepodarky. Vedci tvrdia, že práve tieto chybné proteíny potom urýchľujú starnutie. Výskum na Zürišskej univerzite sa zameral na ribozómy, bunkové linky na zostavovanie bielkovín. Keď tieto organely dostanú z jadra pokyn na vytvorenie… pokračuj

Migračná genetika

Maria Cavedonová a jej kolegovia z kanadskej univerzity v Calgary zistili, že karibu (v Európe známy ako sob) podniká jednu z najdlhších migrácií suchozemských zvierat. Domnievajú sa, že sklon jedinca k migrácii závisí od jeho genetického pôvodu. Výskumníci spojili výsledky sledovania pomocou GPS a sekvenovania… pokračuj

Odolávanie tlaku

Je ťažké zistiť, kedy presne sa imunitné bunky pokúsia napadnúť nádor. Vedci v IST Austria preto študujú proces invázie buniek na embryách ovocných mušiek. Makrofágy, hlavná forma imunitných buniek drozofily, v istom okamihu cestujú z miesta, kde sa zrodili, na miesto, kde ich potrebuje invázne… pokračuj

Mendelovo Brno

V druhom najväčšom meste Česka – Brne – sa nachádza niekoľko populárno-vedeckých centier, ktoré po celý rok zrozumiteľnou a atraktívnou formou približujú vedu širokej verejnosti. V Brne sídli Hvězdárna a planetárium Brno s jedinečným 3D planetáriom, ale napríklad aj zábavný vedecký park VIDA!, interaktívne múzeum… pokračuj

Pytliaci menia evolúciu

Pytliaci môžu ovplyvniť nielen počty zvierat. V Mozambiku viedol masívny lov k nárastu počtu slonov bez klov. Počas mozambickej občianskej vojny v rokoch 1977 až 1992 vojaci lovili slony pre potravu aj slonovinu. To spôsobilo, že ich počet v národnom parku Gorongosa klesol o viac… pokračuj

Hľadanie lepších chvostov

Niektorým jaštericiam síce môže dorásť chvost, nové prírastky sú však len napodobeninou pôvodných. Geneticky modifikované kmeňové bunky teraz pomáhajú gekónom, aby im dorástli lepšie chvosty. Vedci v časopise Nature Communications uvádzajú, že úprava a implantácia embryonálnych kmeňových buniek do chvostových pahýľov gekónov panenských (Lepidodactylus lugubris)… pokračuj

Genetika nepustí

Vedci z Vrije Universiteit v Amsterdame uvádzajú v časopise Nature Communications, že jednovaječné dvojčatá na celom svete majú spoločný špecifický súbor znakov. Ten má podobu chemických markerov, ktoré ovplyvňujú aktivitu génov bez toho, aby menili ich sekvenciu. Znaky by sa mohli použiť na identifikáciu jednovaječných… pokračuj

Gén chudnutia

Niekomu cvičenie ani diéty nepomôžu zhodiť kilogramy, pre iných je štíhlosť prirodzená. Genetici zvyčajne hľadajú mutácie, ktoré spôsobujú choroby, ale ľudia môžu byť nositeľmi aj iných verzií génov podporujúcich dobré zdravie. V jednej z najkomplexnejších štúdií genetiky obezity výskumný tím identifikoval génové varianty, ktoré chránia… pokračuj