Tri mesiace asteroidu

Astronómovia nedávno objavili tretí mesiac obiehajúci okolo asteroidu 130 Elektra, čo prelomilo rekord v počte mesiacov jedného asteroidu. Objav prvého štvorasteroidu vyvoláva otázku, koľko mesiacov môže mať asteroid a odkiaľ tieto mesiace pochádzajú.

Anthony Berdeu z Thajského národného astronomického výskumného ústavu spoločne s kolegami hľadali mesiace asteroidov pomocou starších pozorovaní prístrojom SFERE (Spectropolarimetric high-contrast exoplanet research facility), čo je súprava prístrojov na VLT (Very Large Telescope) v Čile. Hoci tento prístroj bol primárne určený na vyhľadávanie slabo svietiacich exoplanét v blízkosti ich jasných materských hviezd, užitočným sa stal aj pri pozorovaní slabých objektov našej slnečnej sústavy.

Dva z troch mesiacov asteroidu Elektra na snímke z prístroja SPHERE, foto ESO/Yang

Tretí objav

Astronómovia už predtým využili prístroj SFERE na objav druhého mesiaca asteroidu Elektra, ktorý je asteroidom hlavného pásu so zložením podobným zloženiu trpasličej planéty Ceres. Boli to práve pozorovania Berdeuovho tímu, ktoré umožnili objaviť aj tretí mesiac tohto asteroidu, o čom informovali v časopise Astronomy & Astrophysics.
Tretí objekt označený S/2014 (130) S2 sa skrýval v jasnom svetelnom hale asteroidu a je celkom malý – má priemer len 1,6 km, kým predchádzajúce dva mesiace Elektry majú priemer 6 km a 2 km. Žiaľ, tento mesiac sa na všetkých archívnych pozorovaniach nachádza na tej istej strane asteroidu, čo veľmi sťažuje výpočet jeho dráhy.
Pomohlo by pri tom, samozrejme, viac pozorovaní. Ďalšie údaje by mohli pomôcť astronómom spresniť chemické zloženie tohto mesiaca. A. Berdeu si vybral Elektru na testovanie nového softvéru na spracovanie obrazu, ktorý sám vyvinul, pretože vedel, že asteroid má už dva objavené mesiace. Najnovší objav bol teda dielom náhody a podporuje tvrdenie, že asteroidy s viacerými mesiacmi môžu byť bežným javom.

Impaktný scenár

Mesiace asteroidu Elektra a ich dráhy spolu s najnovším objavom – mesiacom S/2014 (130) S2 s dráhou zobrazenou modrou farbou, ilustrácia ESO/Berdeu et al., Yang et al.

Na rozdiel od Mesiaca našej Zeme väčšina mesiacov asteroidov pravdepodobne vznikla v relatívne nedávnej minulosti našej slnečnej sústavy. V takýchto systémoch sa mohli realizovať tri hlavné scenáre: gravitačné zachytenie – prelietajúce teleso prechádzalo príliš blízko k asteroidu a stalo sa súčasťou jeho systému. Alebo ak asteroid rotoval veľmi rýchlo okolo svojej osi, mohli sa z neho nejaké časti oddeliť a tie mohli buď uniknúť z jeho slabej príťažlivosti, alebo ostať v systéme ako mesiace. No a nakoniec mesiace mohli vzniknúť z úlomkov vyvrhnutých počas zrážky (impaktu).
Pretože najnovší mesiac obieha po veľmi excentrickej a naklonenej dráhe (vzhľadom na rotačnú os asteroidu), autori uprednostňujú impaktný scenár. Na definitívne potvrdenie potrebujú spresniť dráhu tohto mesiaca a jeho zloženie. Podľa teórie impakty môžu vytvoriť aj niekoľko mesiacov vrátane takých, ktoré sú oveľa menšie než tie, ktoré sme dosiaľ objavili. Keďže vieme, že astronómovia už objavili aj mesiace s prstencami, povedal by som, že neexistujú nijaké zásadné hranice pre počet mesiacov, ktoré môžeme objaviť, uvádza A. Berdeu. Problém s ich objavovaním spočíva iba v tom, že čím viac ich je a čím sú bližšie k asteroidu, tým je systém menej stabilný.

RNDr. Zdeněk Komárek

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 6/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.