Tvorenie prídavných mien od niektorých pomenovaní osôb

Podnetom na napísanie nášho príspevku bola otázka do telefonickej jazykovej poradne, v ktorej sa pýtali na tvorenie prídavného mena od pomenovania víla. Víla je rozprávková bytosť v podobe krásnej devy, žijúca v lesoch alebo vo vode. Spolu s ďalšími čarovnými bytosťami, ako sú obri, trpaslíci, ježibaby či strigy, ich v rámci tvorby prídavných mien možno zaradiť do spoločnej skupiny.

Od niektorých názvov vymyslených postáv sa tvoria prídavné mená rovnako ako od živočíšnych prídavných mien a skloňujú sa podľa vzoru páví. V nominatíve jednotného čísla mužského rodu majú príponu -í, v ženskom rode príponu -ia a v strednom rode príponu -ie. Od podstatného mena víla sa utvorí prídavné meno vílí s dvoma dlhými slabikami za sebou, v ženskom rode bude mať podobu vília a v strednom rode vílie, kráľovná víl je teda vília kráľovná. Pre skloňovanie tohto výrazu je príznačné, že sa pri ňom neuplatňuje pravidlo o rytmickom krátení, to znamená, že za sebou môžu nasledovať dve dlhé slabiky. Za zmienku stojí aj to, že kmeň slova sa končí na mäkkú spoluhlásku ľ, ktorá sa zachováva vo všetkých pádoch, t. j. aj pred príponou -om v lokáli jednotného čísla v mužskom rode – o víľom hlase a pred -ou v inštrumentáli jednotného čísla v ženskom rode – s víľou kráľovnou. Slovné spojenie vília kráľovná sa v jednotlivých pádoch skloňuje takto: N vília kráľovná – G od vílej kráľovnej – D vílej kráľovnej – A víliu kráľovnú – L o vílej kráľovnej – I s víľou kráľovnou. V množnom čísle: N vílie kráľovné – G od vílích kráľovien – D vílím kráľovnám – A vílie kráľovné – o vílích kráľovnách – I s vílími kráľovnami.

Od názvov bytostí spomínaných v úvode príspevku sa utvoria prídavné mená obrí (obria, obrie), ježibabí (ježibabia, ježibabie), stridží (stridžia, stridžie) a trpasličí (trpasličia, trpasličie), ktoré sa tiež skloňujú podľa vzoru páví. Posledné dve zaujmú zmenou v koreni slova, spoluhlásku g z pomenovania striga vystriedala hláska dž a spoluhláska k z výrazu trpaslík sa zmenila na č. Pri tvorbe prídavného mena trpasličí sa skrátila samohláska -í- v poslednej kmeňovej slabike -ík. Takéto skracovanie sa uplatňuje aj pri niektorých živočíšnych prídavných menách odvodených od podstatných mien zakončených na -ík, prípadne -ák, napr. stehlík – stehličí, slimák – slimačí, kamzík – kamzičí, červík – červičí.

Podľa vzoru páví sa skloňuje aj niekoľko prídavných mien odvodených od pomenovaní osôb. Hádam najpoužívanejšie je prídavné meno boží (písané aj Boží), napr. Boží súd, Božie slovo, božie dopustenie, každý boží deň, známe nielen z náboženských textov. Ďalšie výrazy sú spravidla štylisticky príznakové (zastarané, zriedkavé alebo expresívne), bežne sa nepoužívajú, stretneme sa s nimi v beletrii, napr. človečí (popri neutrálnom vzťahovom prídavnom mene ľudský), napr. človečia duša; babí (popri výraze babský), napr. babie leto; umrlčí, napr. umrlčie kosti; žobračí (popri slove žobrácky), napr. žobračí plat; dievčí, napr. dievčie hrozno.

Na záver zopakujeme, že podľa vzoru páví sa okrem živočíšnych prídavných mien skloňujú aj prídavné mená odvodené od niektorých pomenovaní osôb. Sú príznačné najmä pre beletriu, hlavne rozprávky či staršiu umeleckú tvorbu.

Autorka článku: Judita Páleníková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i., v Bratislave
Príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA 2/0132/24.