Šváby zrejme patria medzi najstaršie skupiny hmyzu. Sú nesmierne odolné, rozšírené po celom svete a obývajú najrôznejšie prostredia s ľuďmi aj bez nich.
Dictyoptera, kmeňová skupina zahŕňajúca šváby, termity a modlivky, sa objavila už v neskorom karbóne pred asi 320 miliónmi rokov. Prvé dôkazy o živote druhohorných švábov sú z triasu. V neskorej kriede ich žilo už viac než 2 000 druhov, čo z nich robí jednu z najrozšírenejších (mezozoických) fosílií hmyzu s asi 30 000 vzorkami. Väčšina švábov sa zachovala v odtlačkoch usadených hornín, no niektoré jedince môžeme v súčasnosti skúmať aj vďaka jantáru, fosilizovanej živici stromov.
Zachovaná ootéka
Nedávno zberatelia objavili v známom myanmarskom jantári, ktorý vydal svedectvo už o viac než tisícke druhov zvierat a rastlín, dokonale zachovaný druh švába Spinaeblattina myanmarensis s izolovanou ootékou (vaječná schránka slúžiaca na ochranu vajíčok v období vývoja zárodku). Tento nový druh má striebristo-hnedastú farbu s celkovou dĺžkou 13,5 mm. Jedna z typických charakteristík tohto druhu je unikátny tmavý vzor na štíte chrániacom hlavu a nohy, ktoré sú pokryté dlhými ostňami. Patrí do vymretej čeľade Mesoblattinidae rozšírenej od najranejšej jury po najneskoršiu kriedu. Novoobjavený druh sa morfologicky podobá na príbuznú Spinaeblattina yixianensis z čínskeho súvrstvia Yixian, ktorá sa tiež zachovala spolu s ootékami. Ootéka S. myanmarensis reprezentuje zatiaľ jediné nálezy uchované v jantári.
Na tejto vaječnej schránke sa nachádzajú nezvyčajné preliačiny, ktoré spolu s popraskaným vzorom na povrchu naznačujú možnú oblasť prasknutia alebo oddelenia mláďat. Navyše sa našli unikátne drobné prastaré kryštály organickej soli (išlo o šťaveľan vápenatý, organickú zlúčeninu tvoriacu kryštály), tiež patriace medzi prvé nálezy svojho druhu v jantári.
Prastaré aj existujúce šváby a aj iný hmyz poukazujú na silný vplyv lesného prostredia na rozmanitosť ich druhov.
Reprezentujú vonkajšiu ochrannú vrstvu ootéky, ktorá predchádzala preniknutiu čiastočne kovových kladielok parazitov cez povrch. Oba druhy S. myanmarensis aj S. yixianensis žili v zalesnených prostrediach s relatívne odlišnými klimatickými podmienkami. Myanmarské aj yixianské lesy zväčša pozostávali z ihličnanov s mimoriadne vysokou diverzitou hmyzu. Táto rôznorodosť prastarých aj existujúcich švábov spolu s iným hmyzom poukazuje na silný vplyv lesného prostredia na rozmanitosť druhov. Hmyz žijúci v súčasnosti má vo všetkých lesoch, aj v dažďových, rovnako ako kedysi dôležitú úlohu. Jednou z najdominantnejších je úloha dekompozítorov (rozkladačov), teda organizmov, ktoré v ekosystéme rozkladajú mŕtvu organickú hmotu na jednoduchšie látky, prístupné rastlinám.
Text a ilustrácia Jan Hinkelman
Ústav zoológie SAV v Bratislave
Článok o tomto náleze publikoval autor v prestížnom časopise Cretaceous Research.
