Múzeá nie sú len miesta, kam si chodíme pozerať exponáty a spoznávať minulosť. Sú najmä pracoviskami, ktoré sa starajú o naše kultúrne dedičstvo, robia výskumy, spolupracujú s vedeckými inštitúciami a pripravujú rôzne výstavy a konferencie. O vede a výskume v múzeu sme sa rozprávali s kurátorkami Miroslavou Slezákovou a Janou Nenčevovou Hradskou z Múzea školstva a pedagogiky v Bratislave.
Mgr. Jana Nenčevová Hradská absolvovala štúdium histórie a estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2019 pracuje ako kurátorka zbierky periodík v Múzeu školstva a pedagogiky. Metodicky zastrešuje jeho akvizičnú činnosť.
Mgr. Miroslava Slezáková, PhD., študovala históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a pokračovala v doktorandskom štúdiu na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. V Múzeu školstva a pedagogiky pôsobí od roku 2014 ako kurátorka fondu listín a starých tlačí, vedie vedeckú činnosť. Je výkonnou redaktorkou elektronického periodika Historicko-pedagogické fórum.
Laická verejnosť vidí navonok najmä prezentačnú funkciu múzeí, v ktorých sa dá poznávať vizuálne zaujímavo podaná minulosť alebo sa v nich nachádza priestor na rôzne vzdelávacie aktivity. Múzeá sú však predovšetkým odbornými pracoviskami a ich hlavnou úlohou je budovanie zbierkového fondu a starostlivosť o zbierkové predmety ako hmotné dokumenty minulosti a súčasť nášho kultúrneho dedičstva. Neoddeliteľnou súčasťou je aj primárny výskum v rámci špecializácie toho-ktorého múzea, zameraný na zbierkové predmety, ale aj spracovanie rôznych tém vo forme výstav, publikačných výstupov či konferenčných príspevkov. Múzeá sú tiež vítanými partnermi vedeckých inštitúcií či univerzít, s ktorými spolupracujú na rôznych výskumných úlohách.
V čom je pre múzeum prínosný vedecký výskum? Kam by ste ho zaradili z hľadiska významu pre pamäťové inštitúcie?
Miroslava Slezáková (MS): Napriek tomu, že vedecké skúmanie pôsobí ako posledný stupeň práce múzejníka-kurátora, opak je pravdou. Bez vedomostí o fonde múzea nie je možné nastaviť ďalšie smerovanie zbierkotvornej činnosti, teda čo zaradiť do zbierok múzea a ako ďalej so získaným predmetom pracovať. Ani príprava výstav a vzdelávacích programov sa nezaobíde bez tohto vedomostného pozadia. Okrem preskúmania pozadia o jednotlivých predmetoch je vrcholom činnosti vedeckého pracovníka publikovanie vo forme štúdií a kníh.
V čom je výskum realizovaný na pôde múzeí a galérií odlišný v porovnaní s inými výskumnými pracoviskami?
MS: Hlavným rozdielom práce historika-kurátora v múzeu a galérii a historika-vedeckého pracovníka je v zameraní skúmania. Kurátor má pridelenú zbierku, ktorú odborne spracúva. Nemá toľko priestoru a času, aby sa venoval klasickému hĺbkovému výskumu prierezových tém, aký poznáme z akademických inštitúcií. Naše témy teda súvisia so zbierkovým fondom múzea. Samozrejme, bez hľadania a výskumu v knižniciach, prípadne archívoch či iných múzeách sa ani jeden kurátor nezaobíde.
Múzeum školstva a pedagogiky
Múzeum bolo zriadené v roku 1970 a tento rok oslávi 55. výročie svojho vzniku. Jeho poslaním je cieľavedome získavať, zhromažďovať, ochraňovať, vedeckými metódami zhodnocovať, odborne spracovávať a sprístupňovať pamiatky z oblasti dejín školstva a pedagogiky na Slovensku. Uchováva takmer 50 000 zbierkových predmetov z 15. až 20. storočia.
Využívate aj orálny výskum? Je v porovnaní s výskumom napríklad v archívoch táto metóda dôveryhodná?
JNH: Orálny výskum je v súčasnosti už relevantnou vedeckovýskumnou metódou, hoci sa ešte nevyužíva vo veľkom meradle. Pri jeho realizácii sa musia dodržiavať metodické odporúčania, pretože nie každé rozprávanie alebo rozhovor o minulosti môžeme označiť za metódu orálnej histórie. K subjektívnej výpovedi treba pri vyhodnocovaní a interpretácii pristúpiť veľmi zodpovedne a overovať ju, a to aj v kontexte prirodzených ľudských vlastností, ako sú napríklad zabúdanie či spomienkový optimizmus. Táto metóda je svojím spôsobom možno ešte náročnejšia a zdĺhavejšia v porovnaní s klasickým výskumom, ale prináša do dejín ľudský rozmer – tzv. malé dejiny a zároveň môže priniesť odpovede, ktoré nám tradičné pramene neposkytnú.
Rozhovor vznikol v rámci autorského projektu Zuzany Kunštekovej rozHOVORY s múzeom. Tento aj ďalšie rozhovory o odborných múzejných činnostiach nájdete na webovej stránke Múzea školstva a pedagogiky msap.sk v sekcii blog.
