Myšlienku svojich gréckych predchodcov, vetu In vino veritas, vo víne je pravda, zaznamenal približne pred dvetisíc rokmi rímsky historik Plínius Starší. Generácie šľachtiteľov a milovníkov vína odvtedy s Plíniovým bonmotom nadšene súhlasia.
Vo víne je však toho viac. Napríklad veda. A málokto u nás vie o vede, ktorá si vyžaduje šľachtenie a pestovanie nových odrôd tejto svetoznámej starobylej rastliny, viac ako Dorota Pospíšilová, ktorá vo februári oslavuje svoje 95. narodeniny.
Starobylá rastlina
Cabernet Sauvignon, Merlot, Chardonnay, Pinot Noir… odrody, ktoré pozná každý milovník vína na svete. Takýchto odrôd je viac ako 10 000. Mnohé z nich majú len lokálny dosah, prípadne sa vôbec komerčne nevyužívajú. Nie sú to však iba obchodné značky, ale skutočné odrody viniča hroznorodého (Vitis vinifera) pochádzajúceho zo Stredomoria a Kaukazu. Vinič je jednou z najstarších domestikovaných rastlín – víno pili už v starovekom Egypte a Babylone.
Majstrami vinárstva sa však stali Rimania: vinice zakladali doslova všade, kam vkročila noha ich legionára, a väčšina európskych vinárskych tradícií pochádza práve od nich. A nešlo iba o pitie. Každá odroda potrebuje svoju pôdu, vlhkosť a slnečné svetlo, a tak sa už od najstarších čias stalo súčasťou vinárstva šľachtenie. Ak si chcel vinár udržať klientelu, charakteristické znaky jeho vína museli byť stabilné a opakovateľné.
Proti predsudkom
Dorota Pospíšilová, ktorá sa narodila 13. februára 1930 v Bratislave, má na svojom konte 24 uznaných nových odrôd vína, medzi nimi aj najznámejšie slovenské odrody Devín a Dunaj. So šľachtením začala ako absolventka Vysokej školy poľnohospodárskej v Košiciach v 50. rokoch 20. storočia, teda v čase, keď u nás bola genetika vtedajším režimom zaznávaná ako buržoázna paveda. Namiesto vedeckého skúmania sa uprednostňovali ideologické predsudky a amatérske zásahy s náhodnými výsledkami.
Lenže šľachtenie vína bolo vždy aj vedou, či si to ľudia priznávali, alebo nie. Získanie nových odrôd si môže vyžadovať krížové opelenie dvoch rôznych odrôd rovnakého druhu (Cabernet Sauvignon vznikol krížením Cabernet Franc a Sauvignon Blanc), hybridizáciu, teda kríženie rôznych druhov, napríklad Vitis vinifera s americkým Vitis labrusca, inokedy pomôže prirodzená mutácia, ktorá vytvorí nové vlastnosti. Potom nastupuje výber pôdy, klímy a topografie a napokon rozhodnutia o reze, zavlažovaní a ochrane proti škodcom, ktoré tiež ovplyvňujú kvalitu a výnos hrozna. Náhodné výsledky v tomto prípade nikdy nepredstihnú systematický výskum.
Čo Plínius nespomenul
Keďže D. Pospíšilová vzala poslanie, ku ktorému prišla kľukatou cestou (pôvodne chcela študovať fyziku) vážne, čerpala z prác o genetike vydaných u nás ešte pred zmenou pomerov alebo načierno zo zahraničných zdrojov. Vo vtedajšom Výskumnom ústave vinohradníckom a vinárskom sa opierala aj o praktické poznatky starších pracovníkov. Ďalší vývoj jej dal plne za pravdu. Ako sama pred časom povedala, v priebehu desaťročí vysiala 153-tisíc hybridných semien a vyšľachtila 24 nových vínnych odrôd. Vyšľachtenie jednej odrody pritom podľa jej slov trvalo aj tridsať rokov. Jej odroda Dunaj je napríklad výsledkom trojkríženia odrôd Muškát Bouchet s vysokou cukornatosťou, Oporto s kratšou vegetačnou dobou, čo je výhodné pre naše klimatické podmienky a Svätovavrinecké, ktoré kratšie zrejúcej odrode zabezpečuje plné strapce.
Jej vedecká činnosť sa neobmedzovala na šľachtenie nových druhov. Spolu s tímom bývalých kolegov pátrala ešte koncom minulého storočia na slovenskom povodí Moravy a Dunaja po rastlinách Vitis sylvestris – viniča divého, ktorý by mohol podľa niektorých teórií dokazovať, že pravlasťou viniča hroznorodého nebol iba Kaukaz, ale aj Alpy. Stovky objavených krov V. sylvestris sú v kontexte Európy raritou. Ak je naozaj vo víne pravda, je to aj pravda o prírode. Naisto je však vo víne veda, čo vieme aj vďaka D. Pospíšilovej, ktorá pomohla posunúť slovenské vinárstvo na svetovú špičku.
R
