Pohľad do prázdna

Ak existuje fotografia, ktorá nám dokáže aspoň trochu priblížiť nepredstaviteľnú rozmanitosť a rozľahlosť vesmíru, tak je to Hubblovo extrémne hlboké pole.

Hubblovo extrémne hlboké pole, foto NASA/ESA, G. Illingworth, D. Magee, P. Oesch, R. Bouwens, HUDF09 Team

O využitie Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu môže požiadať hocikto. Výzvy sa vypisujú približne raz za rok. Konkurencia je veľká a príležitosť dostane len zlomok projektov. Niektoré udalosti sa však nedajú plánovať rok dopredu. Zaujímavý jav sa môže objaviť nečakane a tak asi 10 % kapacity spadá do tzv. riaditeľskej rezervy. Keď sa napríklad objaví supernova, pridelí riaditeľ časť tejto kapacity inštitútu, ktorý ju chce skúmať. Počas prvých rokov fungovania Hubblovho ďalekohľadu rozhodol vtedajší riaditeľ Robert Williams, že sa veľká časť tejto kapacity využije na prázdno.
Neznamenalo to však, že by sa kapacita teleskopu nevyužila, práve naopak. Komisia vybrala malý kúsok tmavej oblohy a teleskop zamerali naň. O aký malý kúsok išlo? Predstavte si tenisovú loptičku videnú z diaľky 100 metrov. Následne spravili 342 záberov, ktoré poskladali dokopy. Výsledok všetkým vyrazil dych. Časť oblohy, na ktorej je za ideálnych podmienok vidno len niekoľko hviezd, ukrývala 3 000 objektov, prevažne galaxií.
Prvý záber vznikol zo severnej oblohy, o tri roky experiment zopakovali na južnej oblohe a výsledok bol v podstate rovnaký. Dokázalo sa tak, že vesmír vyzerá podobne v každom smere, aj v tých najväčších vzdialenostiach. Prvý vzniknutý záber sa volal Hubblovo hlboké pole a mal svojich nasledovníkov – Hubblovo ultrahlboké pole a Hubblovo extrémne hlboké pole. Posledný z projektov snímal podobne veľkú časť oblohy 2 milióny sekúnd, čo je viac ako 23 dní. Záber, ktorý zachytil asi jednu tridsaťmilióntinu oblohy, odhalil 5 500 galaxií.
Tajomstvom úspechu je, že dlhá expozícia zachytí aj slabý signál z inak veľmi vzdialených zdrojov. Svetlo sa šíri konečnou rýchlosťou a cestuje k nám dlhé roky. To znamená, že sa pozeráme do vesmíru, ktorý je veľmi vzdialený a zároveň veľmi dávny. Kým pri pohľade na letnú nočnú oblohu hľadíme naspäť v čase niekoľko stoviek či tisíc rokov, Hubblov ďalekohľad sleduje galaxie staré 13,2 miliardy rokov. Teda galaxie, ktoré vznikli asi pol miliardy rokov po veľkom tresku. Ide o jedny z prvých galaxií vo vesmíre vôbec.

Samuel Kováčik
Dublin Institute for Advanced Studies
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 6/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.