Veľké finále Rosetty

Pekné snímky kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko s vysokým rozlíšením získala sonda ESA s menom Rosetta krátko pred pristátím na jej povrchu. Rosetta kontrolovane zostúpila na jadro kométy 30. septembra 2016.

Púť Rosetty sa začala v roku 2004 štartom z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guayane (Južná Amerika) na palube nosnej rakety Ariane V a trvalo 10 rokov, kým sa dostala na kométu 67P.

Impozantná cesta

Dva laloky a krk kométy. Vedci potvrdili, že jadro kométy pravdepodobne vzniklo zrážkou dvoch menších telies.
Dva laloky a krk kométy. Vedci potvrdili, že jadro kométy pravdepodobne vzniklo zrážkou dvoch menších telies.

Impozantná cesta Rosetty zahŕňa aj prelety okolo Marsu, Zeme a asteroidov 2867 Stein sa 21 Lutetia, po ktorých bola Rosetta uvedená do riskantnej hibernácie na niekoľko rokov. Zobudili ju 20. januára 2014, úspešne zavolala domov a začala pracovať. Vďaka Rosette sa kométa 67P/Čurjumov-Gerasimenko stala najštudovanejšou kométou v histórii planetárnej vedy. Dlho sa sonda držala v úctivej vzdialenosti od kométy, ale v posledných dňoch pred dopadom sa dostala až do vzdialenosti kilometer od povrchu. Rosetta urobila manéver nízkou rýchlosťou 20 km nad povrchom kométy 29. septembra večer a kontakt sa odohral nasledujúci deň. Očakávalo sa, že dosadne na kométu rýchlosťou asi 1 m/s (t. j. 3,6 km/h, čo je rýchlosť pomalej chôdze). Pozorovania a merania kométy vo vzdialenostiach od niekoľkých kilometrov až do stoviek nanometrov ukázali, že kométa sa sformovala z dvoch menších jadier, ktoré sa zrazili nízkou rýchlosťou. Sonda zostúpila na jadro kométy v oblasti zvanej Ma´at, v ktorej sa nachádza množstvo jám až 100 m širokých a okolo 50 m hlbokých.

Navedenie na planinu

Kozmodróm Kourou vo Francúzskej Guayane, 2. marca 2004, sonda Rosseta štartuju na svoju dlhoročnú púť.
Kozmodróm Kourou vo Francúzskej Guayane, 2. marca 2004, sonda Rosseta štartuju na svoju dlhoročnú púť.

Vedci sa snažili naviesť sondu na hladkú planinu medzi jamami Ma´at 2 a Ma´at 3. Prístroje aj počas pristávania merali plyn, prach a plazmu vrátane posledných dvoch kilometrov v oblasti, kde sa niektoré častice a ióny v kóme kométy(guľová obálka okolo jadra kométy zložená z rôznych častíc a iónov), začali urýchľovať smerom do jej chvosta. To je niečo, čo sme doteraz s Rosettou nikdy nerobili, informuje vedecký pracovník projektu MattTaylor. Rosetta tiež dokázala, že vodný ľad na kométe 67P obsahuje trikrát viac deutéria (ťažší izotop vodíka) než voda na Zemi, čo poukazuje na to, že primordiálne kométy (kométy s prvotnou hmotou) môžeme vylúčiť ako hlavný zdroj vody na Zemi. Taktiež objavila glycín a iné zložité zlúčeniny, čo ponúka myšlienku možného zdroja na dodávku organických látok na ranú Zem. Práve v období posledného mesiaca misie Rosetty prekvapila sonda ešte raz – 5. septembra, keď vedci objavili na snímkach povrchu kométy pristávací modul Philae (modul, ktorý sa oddelil od Rosetty 12. 11. 2014 a pristál na kométe), zaklinený v tmavej praskline.

Vesmírom okolo Slnka

Aký bude ďalší osud vesmírnych pútnikov Rosetta a Philae? Kométa 67P/Čurjumov-Gerasimenko bola objavená v roku 1969 a obieha okolo Slnka raz za 6,44 roka, pričom jej vzdialenosť od Slnka sa mení v rozmedzí od 1,2 do 5,7 AU (1 AU = stredná vzdialenosť Zem – Slnko, 149,6 milióna km). Najpravdepodobnejšie je, že dva laloky kométy 67P sa jedného dňa od seba oddelia a snáď umožnia voľne letieť Rosette aj Philae vesmírom okolo Slnka. V závere tejto inšpirujúcej misie sa teda Rosetta pripojí k modulu Philaea a budú spolu spočívať na exotickom mieste – na povrchu kométy.

RNDr. Zdeněk Komárek
Foto ESA

Komentáre