Okrem základných emócií (ako sú radosť, hnev, strach, odpor, smútok, dôvera, prekvapenie) má človek aj pestrú paletu vyšších emócií – estetických (napr. zážitok krásy), kognitívnych (aha zážitok pri pochopení), sociálnych (kooperácia) a etických (morálnych). Hanba a vina patria práve do skupiny morálnych citov, ktoré spája vzťah k vlastnému ja.
V psychologickej literatúre sa preto označujú ako ego-vzťažné city (Nakonečný, 2000). Spolu s nimi k nim patria ešte rozpaky a hrdosť/pýcha. Vina a hanba sú si veľmi blízke, Chylík (2012) ich nazval dve sestry v tesnom dome. Spoločné charakteristiky ego-vzťažných emócií sú podľa Tracyho a Robinsa (2007) sebauvedomenie a sebahodnotenie. Objavujú sa vo vývine neskôr ako základné city. Sú aj omnoho komplexnejšie v prežívaní a menej výrazné v neverbálnej komunikácii než iné city.
Tí istí autori ponúkajú rozlíšenia hanby a viny na základe kognitívnych vmedzerených premenných, teda akýchsi filtrov, cez ktoré vnímame seba a okolitý svet. Sú to stabilita/prechodnosť, globalita/špecificita a internalita/externalita. Povedané ľudskou rečou – ide o to, či pre nás významné udalosti vnímame ako chvíľkové alebo dlhotrvajúce, týkajúce sa celej osobnosti alebo len niektorých jej prejavov a či nad týmito udalosťami máme moc, kontrolu alebo nie.
Hanbu charakterizuje internalita, stabilita, nekontrolovateľnosť a globalita. Spája sa s presvedčeniami, ako sú som úplný hlupák, som celkom nemožný. Na druhej strane vinu charakterizujú vnútorné, nestabilné a kontrolovateľné atribúty – v tomto prípade som sa nesnažil dosť, tento výkon mi nevyšiel. To vedie k jasným dôsledkom pre motiváciu správania. Ak je človek kritizovaný pre svoje schopnosti, osobnostné vlastnosti či pre iné stabilné a globálne charakteristiky, prežíva skôr emócie hanby, a s tým veľa neurobí, môže sa iba ak hanbiť. Ak je kritizovaný za konkrétny výkon, prežíva skôr vinu. Ani to nie je príjemné, no môže uvažovať o tom, ako to zmeniť, zlepšiť. Tendencie prežívať hanbu vs. vinu sa môžu stať trvalými tendenciami, charakteristikami osobnosti – hanblivosťou či previnilosťou.
Fakt, že hanba a vina rozdielne motivujú naše správanie, sa odráža aj v telesných prejavoch. Hanbu psychofyziologicky sprevádzajú zmeny pulzovej frekvencie, červenanie, znížená svalová aktivita. V mimike a pantomimike vedie skôr k odvracaniu sa od ostatných, ku sklopeniu pohľadu a skrývaniu sa. Človek by sa najradšej prepadol pod zem. Nenáhodne má správanie v hanbe v biblickom podobenstve formu zahaľovania. Keď si Adam a Eva po zjedení plodu zo stromu poznania uvedomili, že sú nahí, zakryli si lono figovými listami a skrývali sa pred Bohom medzi stromami. Ako všetky emócie, ktoré sa vyvinuli v evolúcii, má hanba zdravú, ale i toxickú formu, tak ako existuje normálny smútok a patologická depresia. Normálna, zdravá hanba je reakcia na to, keď porušujeme svoje vnútorné normy a hodnoty alebo ohrozujeme ich hranice u druhého človeka. Pomáha nám zmeniť sa a neopakovať neprimerané činy. Patologická, toxická hanba preniká celou osobnosťou, vážne narušuje sebaúctu, zlyhávajú obranné mechanizmy a regulácia správania. Spochybňuje každý čin či potrebu, má až paralyzujúci účinok (Schwartz a Flowers, 2009). Vinu sprevádza skôr zvýšenie pulzovej frekvencie, zvýšená svalová aktivita, prehĺbenie dychu. Vedie zväčša k aktívnemu správaniu – napravovaniu krivdy, obhajovaniu sa, odškodňovaniu, odčiňovaniu.
Ako typický obojstranne ľavoruký človek sa veľmi identifikujem s postavičkami zo seriálu Pat a Mat. Keď zlyhám pri nejakom remeselnom úkone (napr. pri vŕtaní diery do steny na zavesenie obrazu), zmocní sa ma hyperaktivita, ktorá vedie k ešte väčším škodám. Téme hanby a viny sa venovali Psychodynamické dni v Pezinku a v roku 2012 vyšiel aj zborník referátov v časopise Psychiatria – Psychoterapia – Psychosomatika. Pri súhrne rozdielov a podobnosti hanby a viny sa opierame aj o príspevky kolegov Juráša, Chylíka, Krasulovej, Čecha a Říhovej, Heretikovej Marsalovej a Heretika.
Zjednodušene povedané, hanba je skôr astenizujúca (pasívna), kým vina je stenizujúca (aktívna) ego-vzťažná emócia.
Na rozdiel od bazálnych emócií sú hanba a vina viac kultúrne podmienené. Wong a Tsai (2007) upozorňujú na tradíciu opisovať japonskú kultúru ako kultúru hanby a americkú kultúru ako kultúru viny. Súvisí to s tým, že Japonsko je skôr kolektivistická a USA skôr individualistická kultúra. Preto môže mať prežívanie hanby a viny iný kontext v oboch kultúrach. To má vplyv na výchovu, vzdelávanie, ale aj na terapiu. Keďže hanbe a vine sa v západnej kultúre pripisuje jednoznačne maladaptívny efekt, západní terapeuti sa snažia zmierniť u svojich klientov ich prežívanie. V kultúrach, kde prežívanie hanby a viny môže mať aj pozitívny efekt, by však takéto jednostranné zameranie mohlo byť kontraproduktívne.
Kniha vyšla vo vydavateľstve IKAR v roku 2025.
Súťažná otázka
Ak nám do 30. júna 2026 pošlete správnu odpoveď na otázku:
Ako sa volajú ďalšie knihy forenzného psychológa Antona Heretika (napíšte aspoň dve)?
zaradíme vás do žrebovania o knihu Antona Heretika: Vina a hanba z vydavateľstva IKAR.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Lamačská cesta 8A, 811 04 Bratislava.
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa