V roku 2011 lovci slonoviny hľadajúci zmrazené mamuty na Sibíri narazili pri meste Tumat na pozostatky mláďaťa psovitej šelmy. O štyri roky neskôr našli výskumníci ďalšie mláďa. Obe samice boli v permafroste dobre zachované a mali tmavočiernu srsť – vedci odhadovali, že bola výsledkom mutácie jedinečnej pre psy. Tím prírodovedcov, odborníkov na evolúciu a paleontológov však našiel dôkazy, podľa ktorých nešlo o domestikované psy, ale vlky.
Podľa genetickej analýzy boli vĺčatá súrodencami. Keďže nevykazovali stopy zranení, výskumníci predpokladajú, že boli vo svojom brlohu zaživa pochované zosuvom pôdy, čo tiež vysvetľuje, prečo boli tak dobre zachované. Po preštudovaní pozostatkov datovali dvojicu vĺčat približne do obdobia neskorého pleistocénu pred 14 000 rokmi. V ich črevách sa prekvapivo našlo tkanivo nosorožca srstnatého. Vedci sa domnievali, že takéto tvory boli príliš veľké na to, aby ich ulovila vlčia svorka. Zdá sa však, že dávne vlky mohli byť väčšie, ako sa predpokladalo.
Výskumníci našli v črevách aj rôzne rastliny, čo ukazuje, že rovnako ako v súčasnosti, aj praveké vlky mali pestrú stravu. Podľa nich matka pravdepodobne vychovávala viac ako iba dve mláďatá, čo naznačuje, že ostatné unikli zosuvu pôdy alebo sú naďalej pochované niekde v okolí.
Zo stránky Phys.org spracovala BP
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa