Čo je to vokalizácia predložiek a kedy k nej dochádza? Na tieto otázky nájdete odpoveď v našom príspevku. Predložka tvorí so slovom, pred ktorým stojí, jeden významový, syntaktický aj zvukový celok. Na uľahčenie výslovnosti takéhoto celku slúži pribratie samohlásky k predložke, teda jej vokalizácia. K predložkám s, v, z sa pridáva samohláska o – so, vo, zo a k predložke k samohláska u – ku. Okrem toho sa v konkrétnych prípadoch vokalizujú aj predložky bez, cez, nad, od, pod, pred.
Vokalizácia predložiek sa uplatňuje v prípade, keď sa predložky k, s, v, z, bez, cez, nad, od, pod, pred vokalizujú pred tvarmi osobného zámena ja – ku mne, so mnou, vo mne, zo mňa, bezo mňa, cezo mňa, nado mnou, odo mňa, podo mňa, podo mnou, predo mňa, predo mnou.
Predložky k, s, v, z sa vokalizujú aj pred slovami, ktoré sa začínajú na rovnakú spoluhlásku, napr. so sestrou, zo začiatku, vo výťahu, ku káve; pred slovami, ktoré sa začínajú na párovú spoluhlásku podľa znelosti (z – s, s – z, v – f, k – g), napr. so zemou, zo srdca, vo filme, ku gymnáziu; a predložky s, z aj pred slovami s párovou mäkkou spoluhláskou (š, ž), napr. so šťavou, zo žartu; prípadne s kombináciou mäkkosti a znelosti spoluhlásky (z – š, s – ž), napr. zo školy, so ženou.
K vokalizácii predložiek k, s, v, z dochádza aj pred slovami, ktoré sa začínajú na skupinu spoluhlások, ak na druhom alebo treťom mieste stojí taká istá spoluhláska alebo znelá párová či párová spoluhláska podľa mäkkosti, alebo podľa znelosti a mäkkosti spolu, napr. zo vzduchu, so všetkými, vo štvrtok, ku skale, zo všetkých.
Predložka k sa vokalizuje najčastejšie zo všetkých, predložka v zasa menej. V jednotlivých prípadoch sa predložky vokalizujú aj bez ohľadu na spoluhlásku, ktorou sa začína nasledujúce slovo, napr. zo dňa na deň, zo dvora (popri z dvora), zo dvier (popri z dvier), vo dne, vo sne (popri v sne), ku cti. V niektorých spojeniach sa používa iba predložka v, napr. tvárou v tvár, v tvaroch, v tvojom, no niekedy sa pripúšťajú obidve podoby, napr. vo svetle – v svetle, vo svojom – v svojom, vo dverách – v dverách. Podobne to funguje aj pri predložke s, napr. so psychológom – s psychológom.
Častou otázkou býva, či pri viacnásobnom vetnom člene treba opakovať predložku. Pri štylizácii textu platí, že keď sa vo vete so spojkou a vyskytne tá istá predložka viackrát, vtedy ju netreba opakovať, napr. v Bratislave, Žiline a Košiciach. Ak sa však strieda vokalizovaná a nevokalizovaná predložka, mala by sa uviesť pri každom člene, napr. v Bratislave, vo Svidníku a v Žiline.
Na záver zhrnieme, že vokalizácia predložiek sa používa pri problematickej výslovnosti predložkových spojení. Platí tu niekoľko pravidiel, no vybočenia z nich nemožno vždy vnímať ako chybu. Ak je výslovnosť realizovateľná, vokalizovať predložku netreba, a naopak, sú prípady, keď sa napriek ľahkej vysloviteľnosti zaužívala vokalizovaná predložka.
Judita Páleníková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i., v Bratislave
Príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA 2/0132/24.
