Ak patríte medzi tých, ktorí si dovolenkové destinácie vyberajú s dostatočným predstihom, tak v jarných mesiacoch budúceho roku odporúčam milovníkom suchozemskej flóry a fauny návštevu Liparských ostrovov. Približne od marca do mája je ideálne obdobie na pozorovanie väčšiny druhov rastlín a živočíchov, ktoré sa na týchto ostrovoch sopečného pôvodu nachádzajú.
Hoci na rozdiel od mnohých častí kontinentálneho Talianska, resp. iných oblastí Stredomoria, majú Liparské ostrovy sopečný pôvod, ich flóra a fauna sa príliš nelíšia. Keďže je tam po väčšinu roka nedostatok zrážok, na plytkých pôdach rastie typická stredomorská vegetácia vrátane porastov makchie, v ktorých dominujú kry a nízke stromy. Na jej druhové zloženie má vplyv aj kyslý vulkanický substrát.
Stredomorská flóra
Najzelenším ostrovom je Salina, kde okrem makchie nachádzame aj zvyšky pôvodných lesov, ktoré boli zahrnuté do prírodnej rezervácie. Rezervácie boli vyhlásené aj na ďalších ostrovoch na ochranu pôvodnej vegetácie a sopečnej krajiny. Na väčšine pobrežia rastie špecifická slanomilná kvetena, aj počas horúceho leta môžu turisti v blízkosti pláží vidieť kvety kakily prímorskej (Cakile maritima) a morského narcisu Pancratium maritimum. Najlepší obraz o tunajšej flóre však získame v jarných mesiacoch, keď je viac vlahy a kvitne väčšina rastlín. Neskôr vydržia len odolné druhy ako oleander obyčajný (Nerium oleander) alebo kapara tŕnistá (Capparis spinosa).
Pôvodné druhy drevín a bylín oživujú kvetmi aj vôňou porasty makchie len od jari do začiatku leta. Každého zaujmú dominantné žltokvitnúce kry. Spomedzi viacerých druhov ma veľkými kvetmi zaujal prútnatec sitinový (Spartium junceum), aj keď väčšie plochy pokrýval jeho príbuzný endemický prútnatec eolský (Cytisus aeolicus) s menšími kvetmi. Tento druh rastie na ostrovoch Vulcano, Lipari a Stromboli. Prútnatce si môžeme ľahko pomýliť s útesovcom európskym (Ulex europaeus).
Obyčajné aj vzácne
Nenápadnými drobnými bielymi kvetmi v hustých metlinách vyniká vresovec stromovitý (Erica arborea). Podobné kvietky má aj príbuzná planika obyčajná (Arbutus unedo), pre červeno sfarbené jedlé plody býva označovaná aj ako jahodovec obyčajný. Šípové ruže mi v makchii pripomínali zástupcovia z rodu cist (Cistus). Belavo sfarbené kvety má cist šalviolistý (Cistus salviifolius), resp. aj cist krétsky (C. creticus). Ružovofialovými kvetmi je nápadný cist sivý (C. incanus), ale aj viaceré plazivé byliny ako pupenec Convolvulus althaeoides. V skalných štrbinách môžeme ešte aj v lete nájsť ružovo kvitnúci poddruh klinčeka skalného (Dianthus rupicola ssp. aeolicus), hedysarum vencovité (Hedysarum coronarium) s červenofialovými kvetmi reprezentuje bôbovité byliny.
Pre výnimočnú krásu a vzácnosť si botanici na týchto ostrovoch cenia terestrické orchidey. Nájsť liparské hmyzovníky ako hmyzovník žltý (Ophrys lutea), O. lunulata, O. tenthredinifera alebo vstavač taliansky (Orchis italica) mi však nebolo súdené.
Celý článok nájdete v časopise Quark 10/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa
