Stavba Chrámu Venuše v Neapole si zachovala odolnosť, hoci sa zemský povrch v jej okolí prepadával. Budova z 2. storočia (patrila ku kúpeľom, pomenovaná bola podľa sochy objavenej v 16. storočí) stojí na Flegrejských poliach, oblasti formovanej vulkanizmom a zdvíhaním a klesaním zemského povrchu spôsobeným sopečnou činnosťou. Pohyb podložia spôsobil, že sa dnes nachádza približne šesť metrov pod úrovňou terénu.
Už skoršie výskumy ukázali, aký pokročilý bol rímsky betón a malta, no používanie geomateriálov zostávalo menej preskúmané. Vedci z univerzít v Neapole a Chieti-Pescare odobrali vzorky malty, stavebného kameňa, lávy aj bieleho povlaku, ktorý vzniká, keď soli migrujú zvnútra na povrch pórovitého materiálu. Zistili, že malty boli vápenné materiály zmiešané s vulkanickými časticami, ktoré sa objavili aj v tehlách. Vedci predpokladajú, že ich prítomnosť v materiáli bola zámerná. Našli aj dôkazy, že sopečnú trosku – ľahkú vulkanickú horninu používanú v záhradníctve a stavebníctve – doviezli z oblasti Vezuvu. Zistenia môžu pomôcť vytvárať nové materiály využívajúce finty z rímskeho staviteľského repertoáru. Ukazuje sa, že Rimania dobre poznali geológiu pod svojimi stavbami a zámerne si vyberali materiály, ktoré dokázali lepšie odolávať geologickej aktivite územia.
Zo stránky Phys.org spracovala Barbora Prikrylová
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa