V slovnej zásobe slovenčiny máme podstatné meno letopočet, ktoré má podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (2003) základný význam sústava počítania rokov od istého časového rozhrania, éra, resp. podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka (2. zv., 2011) systém počítania rokov v chronologickom slede, obyčajne od istej významnej udalosti, éra, a ktoré sa používa napr. v spojeniach kresťanský letopočet, židovský letopočet, moslimský letopočet, rímsky letopočet. Okrem toho sa toto slovo používa aj vo význame údaj o roku, napr. letopočet vydania knihy, teda rok vydania knihy. V našom prostredí sa všeobecne uplatňuje kresťanský letopočet, ktorý vychádza z významnej udalosti, ktorou je narodenie Ježiša Krista (podľa gregoriánskeho kalendára zavedeného v r. 1582).
Na označenie časových okolností rozličných dejinných udalostí alebo narodenia, resp. smrti význačných osobností sa používajú dva spôsoby uvádzania rokov z hľadiska letopočtov. Podľa jedného spôsobu sa využíva odvolanie sa na Ježiša Krista, a to v podobe pred Kristom, v skratke pred Kr., napr. Na stavenisku hypermarketu našli zvyšky osídlenia z doby 5000 rokov pred Kristom. – V 2. stor. pred Kr. celé Grécko ovládli Rimania. Ak ide o udalosť, ktorá sa uskutočnila po narodení Krista, používa sa spojenie po Kristovi, v skratke po Kr., napr. V roku 700 po Kristovi je severná Európa rozdelená na dva odlišné svety… – Ide o právnický text pochádzajúci zo 6. storočia po Kr. Druhý spôsob využíva na bližšie označenie dejinných udalostí alebo rokov slovo letopočet, a to v spojení pred naším letopočtom, v skratke pred. n. l., napr. Najstaršie hroby tu našli ešte z čias približne 35-tisíc rokov pred naším letopočtom. – Zlomok minojskej fresky z rokov 1600 – 1450 pred n. l. zobrazuje tancujúcu ženu. Na označenie udalostí alebo rokov narodenia a smrti vzťahujúcich sa na obdobie po narodení Krista sa používa slovné spojenie nášho letopočtu, v skratke n. l., napr. V krymskom meste Kerč bola objavená mramorová doska z 3. storočia nášho letopočtu. – Dácke obyvateľstvo mizne zo Slovenska niekedy v 1. storočí n. l.
V jazykovej praxi sa na bližšie označenie časových okolností nejakej udalosti alebo rokov môžeme stretnúť aj s vyjadrením po našom letopočte, v skratke po n. l., napr. Nápis podľa odhadov archeológov pochádza z rokov 100 pred naším letopočtom až 100 po našom letopočte. – Tú pravdepodobne používali v rímskej ére v rokoch 30 pred naším letopočtom až 337 po našom letopočte. – Po dobytí ostrova Arabmi v roku 653/654 po n. l. predali cenný kov zo sochy sýrskemu obchodníkovi. – Mohlo by ísť o vyobrazenie niektorého z rímskych cisárov z druhej polovice 3. stor. po n. l. (Doklady sú z internetových stránok.) Ak sa zamyslíme nad vyjadrením po našom letopočte (po n. l.), uvedomíme si, že na jeho utvorenie vplývalo spojenie po Kristovi (po Kr.). No kým spojenie po Kristovi (po Kr.) je logicky správne, lebo hraničným bodom je tu narodenie Krista, o vyjadrení po našom letopočte (po n. l.) to nemôžeme povedať, lebo náš letopočet ešte stále trvá, teda nemôžeme hovoriť o nejakej udalosti, ktorá sa stala v minulosti, že sa stala po našom letopočte. Mohli by sme iba povedať, že sa niečo stalo po začiatku nášho letopočtu. Je však prekvapujúce, ba až smutné, že so spojením po našom letopočte a skratkou po n. l. sa môžeme stretnúť aj vo vzdelávacích materiáloch týkajúcich sa napríklad vyučovania dejepisu v piatom ročníku základných škôl.
PaedDr. Matej Považaj, CSc.