Koncom 19. storočia doprava rýchlo rozkvitala – pribúdali automobily, budovali sa prvé električkové linky a podzemné mestské dráhy. V nemeckom meste Wuppertal si však povedali, že nebudú iba napodobňovať ostatných, a vybrali si vlastnú cestu.
Einschienige Hängebahn System Eugen Langen – tak znel pôvodný názov visutej dráhy pomenovanej podľa svojho tvorcu. Carl Eugen Langen (1833 – 1895) bol nemecký inžinier a vynálezca, ktorý svoj nápad jednokoľajnej závesnej železnice najprv ponúkol veľkomestám ako Berlín, Mníchov a Vroclav. Všetky ho odmietli.
Ponad rieku
Visutá železnica v meste Wuppertal nazývaná aj Schwebebahn je najstaršia visutá dráha na svete. Mesto má tú nevýhodu, že sa tiahne dlhou a úzkou dolinou a už pred sto rokmi bola jeho zástavba veľmi hustá. Cestná doprava sa sústreďuje na jednu dlhú cestu ťahajúcu sa stredom mesta, ktoré je dlhé asi 15 kilometrov. Pridanie električkovej trate by ju ešte zaťažilo a mohlo by dopravu v meste značne ochromiť. Zároveň je podložie mesta tvorené tvrdými horninami, čo znemožňovalo výstavbu podzemného metra.
Jediný priestor vhodný na stavbu trate pozdĺž celého mesta bol ponad rieku Wupper. Mesto sa rozhodlo pre dizajn, ktorého autorom bol C. E. Langen z neďalekého Kolína nad Rýnom. Postaviť železnicu ponad rieku nie je najjednoduchšia úloha, o to ťažšia v roku 1887. Mesto Wuppertal bolo v tom období veľkým industriálnym centrom aj na výrobu ocele. Výstavba sa tak značne zjednodušila a zlacnela. Začala sa v roku 1898 a už o tri roky neskôr otvorili prvý úsek trate. Autor nápadu sa, žiaľ, realizácie nedožil.
Na stavbu použili približne 20-tisíc ton ocele. Celú trať dlhú 13 kilometrov otvorili v roku 1903. Počas druhej svetovej vojny utrpela dráha značné poškodenia a museli ju zatvoriť. Obnovená však bola tesne po vojne v roku 1946, taká dôležitá bola pre obyvateľov mesta.
Zriedkavé nehody
Výhodou visutej železnice je, že je úplne oddelená od zvyšku dopravy a nemá sa s čím nečakane zraziť. Za viac ako 120 rokov prevádzky sa stal iba jeden smrteľný incident. Ten však nebol spôsobený nespoľahlivosťou samotnej trate, ale ľudským faktorom. V roku 1999 po nočnej údržbe zabudli pracovníci odstrániť kovovú zarážku na trati a prvý ranný vlak na ňu narazil v plnej rýchlosti. Kabíny spadli do rieky, zahynulo päť ľudí a 47 bolo zranených. Odvtedy sa po každej aj malej údržbe povinne vykonávajú pomalé testovacie jazdy po celej dĺžke trate. Na krátke obdobia trať zatvorili v rokoch 2009 a 2012 pre jej modernizáciu. V roku 2016 dostala úplne nové vozne.
Linka odvezie denne viac ako 80-tisíc pasažierov, má 20 staníc a priemernú rýchlosť 25 km/h. Maximálna rýchlosť v niektorých úsekoch dosahuje 60 km/h. V čase špičky chodia vlaky v intervale troch až štyroch minút. Obsluhujú oblasť so 400-tisíc obyvateľmi. Celá cesta medzi konečnými stanicami trvá 35 minút a ponúka netradičnú turistickú prehliadku pozdĺž celého mesta. Väčšina trate vedie ponad rieku, no západná časť sa začína jazdou najprv ponad ulice a diaľnicu.
Celý článok nájdete v časopise Quark 9/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saFakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave
