Vzostup a pád dynastie

Približné rozmiestnenie kontinentov počas kriedy.

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V deviatom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do kriedy, vrcholného obdobia mezozoickej éry. Počas nej si plazy vo všetkých habitatoch upevnili vládu, rozvíjali sa kvitnúce rastliny a nastala veľká diverzifikácia hmyzu.

Mezozoická (druhohorná) éra sa začala pred 252 miliónmi rokov obdobím triasu. V triase vznikla mimoriadne úspešná skupina plazov – dinosaury. Tie síce v jure zažili ohromný rozmach a rozšírili sa do celého sveta, ale vrchol ich rozvoja nastal až v období kriedy.

Svet na hojdačke

Nad neskorokriedovým rudistovým útesom (1) loví desaťmetrový Mosasaurus (2) amonity rodu Scaphites (3).

Na začiatku kriedy pred 140 miliónmi rokov sa Pangea ešte vždy rozpadala, ale na konci tohto obdobia – o 70 miliónov rokov neskôr – už bolo všetko inak. Oceán Tethys sa rozšíril na západ, takže severné kontinenty tvoriace Lauráziu boli oddelené od južných tvoriacich Gondwanu. Aj tieto pevninské celky sa do konca kriedy rozpadli, hoci Austrália ešte ostala spojená s Antarktídou. Na začiatku kriedy mala Zem teplé podnebie bez polárnych čiapočiek. Pred asi 120 miliónmi rokov došlo k poklesu celosvetových teplôt, čo malo za následok zaľadnenie východnej Antarktídy a časti Austrálie. Počas nasledujúcich troch desiatok miliónov rokov globálne teploty opäť stúpali a pred 90 miliónmi rokov Zem vstúpila do jedného z najteplejších období svojej histórie. Priemerné teploty boli približne o 10 stupňov Celzia vyššie ako v súčasnosti, pričom povrchová teplota oceánov dosahovala až 36 stupňov Celzia! V neskorej kriede sa opäť ochladilo a na južnom póle sa vytvárali ľadovce. Celosvetové priemerné teploty ku koncu kriedy klesli na približne 20 stupňov Celzia.

Šelfové moria

Obdobie kriedy dostalo názov podľa vápencových vrstiev tvorených kostrami drobných rias, ktoré sa ukladali v rozsiahlych šelfových moriach. Veľký objem oxidu uhličitého v atmosfére a skleníkový efekt s vysokými teplotami v teplých fázach bez polárnych čiapočiek sprevádzalo výrazné stúpnutie hladiny svetového oceánu. V porovnaní so súčasnosťou bola úroveň jeho hladiny o 200 až 300 metrov vyššia, a tak boli veľké časti kontinentov zaplavené rozsiahlymi plytkými moriami. Z morských mäkkýšov v kriede zažili veľký rozvoj najmä amonity a lastúrniky. V oboch skupinách nájdeme formy, ktoré naďalej udivujú. Schránka mnohých druhov amonitov bola rozvinutá alebo nebola zvinutá vôbec, pričom sa stále vedú diskusie o jej funkcii. Na konci jury vznikla špecializovaná skupina lastúrnikov nazvaná rudisty. Väčšina mala jednu lastúru dlhú a kónickú a prikrývala ju druhá lastúra v tvare akéhosi viečka. Rudisty boli počas kriedy veľmi rozšírené a dominovali vtedajším útesom. Ichtyosaury, ktorým sa v jure neobyčajne darilo, vyhynuli počas kriedy už pred 90 miliónmi rokov. Núdza o veľké plazy však v moriach nebola. Vrchol potravového reťazca okupovali plesiosaury a mosasaury.

Život vo vzduchu

Plazy dominovali aj vo vzduchu. Dlhochvosté, pomerne malé jurské pterosaury vystriedali v kriede pterodaktyly s kratšími chvostami. Rozpätie krídel niektorých z nich presiahlo desať metrov a išlo tak o najväčšie lietajúce stavovce všetkých čias. Pterosaury však neboli jedinými stavovcami vo vzduchu. Už v jure sa do vzduchu dostali aj dinosaury v podobe prvých vtákov. Tie sa v kriede ešte viac rozrôznili, pričom vzniklo hneď niekoľko línií vrátane predkov husí, kačíc, labutí a hrabavých vtákov. V kriede nastal veľký rozvoj aj lietajúceho hmyzu, pričom sa v tomto období vydelili takmer všetky jeho hlavné vývojové línie. Navyše z kriedového obdobia poznáme prvé včely, termity aj mravce, pri ktorých sa vyvinula spoločenskosť. Úžasná rozmanitosť hmyzu je priamo spojená s rozvojom krytosemenných rastlín. Úzke ekologické vzťahy medzi týmito dvoma úplne odlišnými typmi organizmov stimulovali vývoj na oboch stranách.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 09/2019. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Mgr. Matúš Hyžný, PhD.
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Ilustrácie autor

Komentáre