Doteraz sa diskutuje o ranej evolúcii hmyzu. Medzinárodný výskum, ktorý bol publikovaný pod slovenským vedením, prichádza s dôkazmi, že hmyz žil pôvodne na súši, potom začali niektoré skupiny okupovať aj sladkovodné prostredia ako rieky a jazerá. Tieto skupiny sa podľa fosílneho záznamu následne nevracali späť na súš.
Naša planéta vznikla asi pred 4,6 miliardy rokov z mračna plynu, pričom prvý dôkaz života z fosílneho záznamu pochádza asi spred 3,7 miliardy rokov. Život v tomto období pozostával z veľmi jednoduchých prokaryontov, neskôr eukaryontov a od ediakarského obdobia, nasledovaného kambrickou explóziou, poznáme už zložitejšie viacbunkové morské organizmy, niektoré patriace do súčasných žijúcich kmeňov. Počas evolúcie života sa organizmy dostali viackrát v rôznych skupinách z mora na súš. Okrem niektorých stavovcov a kôrovcov sa tieto organizmy nevracali späť do mora.
Hmyz
Hmyz patrí do kmeňa Arthropoda, kam patria aj ich blízko príbuzné klepietkavce, vyhynuté trilobity, stonôžky a kôrovce. Najstarší doložený dôkaz pochádza z obdobia devónu. Hmyz je charakteristický svojou stavbou tela, ktorá pozostáva z chitinózneho exoskeletu, telo sa skladá z hlavy, hrude a brucha, zložených očí a jedného páru tykadiel. Tvorí až 90 % všetkých žijúcich organizmov, ktoré v súčasnosti poznáme, a často plní významnú funkciu v ekosystémoch. Hmyz sa vyvíja z vajíčka a v ďalších štádiách sa zvlieka až po dosiahnutie dospelosti. Obýva takmer všetky životné prostredia, no v morskom prostredí sa nachádza veľmi zriedkavo, zatiaľ čo na súši dominuje svojou početnosťou aj rozmanitosťou. Známy je aj hmyz zo sladkovodného prostredia jazier, potokov a mlák.
Život vo vode
Za vodný hmyz sa považuje taký, ktorý sa aspoň nejakú etapu svojho života vyskytuje vo vodnom prostredí. Vo vode môže žiť v juvenilnom alebo v dospelom štádiu, prípadne po celý život. Najstarší dôkaz máme z obdobia karbónu. Doteraz sa často diskutuje o skorej evolúcii hmyzu. Prevažuje teória o jeho vzniku v suchozemskom prostredí. Potočníky a vyhynuté rady Eoblattida, Nakridletia, Chresmodida a Coxoplecoptera sa považujú za vodné od začiatku existencie, pričom pri bzdochách, dvojkrídlovcoch, pošvatkách a chrobákoch vznikol vodný spôsob života druhotne. Objav medzinárodného tímu pod slovenským vedením, publikovaný v jednom z najprestížnejších medzinárodných karentovaných časopisov Gondwana Research (2019), podporuje teóriu o vzniku hmyzu v suchozemskom prostredí. Výsledky vyústili do približne 6 000 záznamov o evolúcii vodného hmyzu od karbónu po súčasnosť a ukázali, že hmyz nie je schopný vyjsť z vody na súš. Dôvod môže byť v prispôsobení stavby tela (na teplotu, dýchanie, osmózu, prijímanie potravy a pohyb) ako napríklad redukcia nôh, ktorá môže byť problémom v prípade presunu organizmu z vody na súš. Vedci publikovali aj nálezy nových druhov súčasných a druhohorných vodných švábov a ich prvohorných predchodcov Eoblattida z nálezov v Libanone, Mjanmarsku, Rusku, Mongolsku, USA, Kazachstane a v Brazílii.
Úspešná expedícia
Na štúdium súčasných ekvivalentov podnikli spoluautori štúdie dve expedície do neporušených pralesov UNESCO rezervácie SUMACO v Ekvádore. Fosílne šváby sa vyskytovali v sladkovodnom prostredí s vysokými teplotami, nohy mali prispôsobené na plávanie, mali rozdielne štíty a kryptické sfarbenie. Ich príbuzné, doteraz neopísané druhy mali modifikovanú hlavu a nohy, ktoré možno naznačovali dravý spôsob života. Počas histórie švábov sa len dve čeľade (Liberiblattinidae a Blaberidae) prispôsobili vodnému spôsobu života. Vodní zástupcovia čeľade Liberiblattinidae vyhynuli koncom druhohôr, predtým ako z tejto čeľade vznikli modlivky a termity. Čeľaď Blaberidae, z ktorej vznikla čeľaď Diplopteridae, je jediná do súčasnosti žijúca vodná čeľaď. Nijaká línia sa však nevrátila späť na súš ani pri šváboch, ani pri nijakom inom hmyze.
Text a foto Hemen Sendi
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.