Históriu ľudstva možno podľa prevládajúceho materiálu deliť na doby kameňa, železa, bronzu, stredovek bol dobou dreva, moderný vek sa ohlásil oceľovou, uhoľnou a neskôr ropnou dobou. Jedna surovina však zostáva rovnako dôležitá v každom období: voda.
Vody nebolo nikdy dosť na to, aby sa ju ľudia nepokúšali čistiť. Čím komplikovanejší je však život našej civilizácie, tým náročnejšie a komplikovanejšie je čistenie tekutiny, bez ktorej by sme nemohli existovať.
Kamenec, rukáv, latríny
Úpravou vody sa ľudia zaoberali už v hlbokom staroveku. Účinok prevarenia vody poznali v starovekej Indii, Egypte i Grécku. Vodu čistili aj filtrovaním cez piesok či štrk a vystavovali ju slnečnému žiareniu. Starovekí Egypťania dokonca prišli s prvou známou chemickou metódou úpravy vody. Zistili, že pridaním kamenca (síran hlinitodraselný) do kalnej vody môžu spôsobiť zhlukovanie nečistôt a častíc v procese známom ako koagulácia. Zhluky sa usadili na dne, čo uľahčilo oddelenie čistej vody od sedimentu. Touto metódou čistili vodu odoberanú z Nílu po záplavách. Kamenec je bežne používaným koagulantom aj v súčasnosti.

Približne v 5. storočí pred n. l. bol v Grécku vynájdený prvý umelý vodný filter: vak z tkaniny, ktorý filtroval predtým prevarenú vodu. Dostal názov Hippokratov rukáv podľa mena svojho vynálezcu: slávny lekár ním čistil vodu pre svojich pacientov. Starovekí Rimania neprišli s novou technológiou, uvedomovali si však dôležitosť oddelenia čistej pitnej vody od odpadových vôd. Ich systém bol taký pokročilý, že recyklovali odpadovú vodu z kúpeľov, aby ňou splachovali latríny (na rozdiel napríklad od moderného Slovenska, kde na splachovanie bežne míňame pitnú vodu).
Prvá čistiareň
Po kolapse Rímskej ríše bola zničená sieť akvaduktov, domácnosti nemali kanalizáciu a odpad sa bežne nechával na ulici. Až keď sa po Európe začali šíriť epidémie, ľudia si začínali opäť uvedomovať dôležitosť čistej vody. V roku 1627 Francis Bacon urobil prvé objavy s odsoľovaním vody, ktoré pripravili pôdu pre budúce experimenty. V roku 1676 holandský priekopník mikrobiológie Antonie van Leeuwenhoek ako prvý pri úprave vody zaznamenal mikroorganizmy.

Prvú modernú čistiareň odpadovej vody na svete postavil v roku 1800 škótsky konštruktér Robert Thom. Jeho čistiareň sa už neobmedzovala na jednu procedúru – bol to komplexný závod. Zariadenie používalo pomalé pieskové filtre na čistenie vody a distribuovalo vodu cez kanalizáciu do domácností v meste Paisley. Voda v čistiarni prechádzala cez lôžko zo zeminy a kameňov do sedimentačnej nádrže. V sedimentačnej nádrži sa usadzovanie častíc urýchlilo vytvorením väčších vločiek častíc pomocou koagulantov a flokulantov. Jemnejšie častice boli vzápätí odfiltrované v štrkovom filtri a pomalých pieskových filtroch a voda bola uložená v čistej studni.
R