Kalendárom sa v stredoveku nazývali zoznamy svätcov. K menám dávnych mučeníkov sa do katolíckeho kalendára postupne dopĺňali mená ďalších osobností a doteraz v ňom majú mnohé z nich stále miesto. Svoje kalendáre si zostavili aj iné cirkvi (napr. evanjelický, gréckokatolícky kalendár). Po roku 1918 sa v Československej republike začali objavovať aj občianske kalendáre, neskôr, po roku 1945 sa objavili snahy o zostavenie civilného kalendára, ktorý by vychádzal z katolíckych tradícií, ale dopĺňal by sa menami z kalendárov iných cirkví a nesväteckými menami. Slovenský kalendár zostavila komisia, ktorá pracovala pri Duklianskych tlačiarňach v Prešove. Od roku 2016 popularitu rodných mien sleduje a oficiálne slovenské kalendárium dopĺňa kalendárová komisia pri Ministerstve kultúry SR.
V slovenskom kalendári sa uvádzajú len slovenské neutrálne spisovné podoby rodných mien. Nejde však iba o pôvodom slovenské alebo slovanské mená, ako si často niektorí mylne myslia, ale o slovenské podoby aj etymologicky neslovanských mien, ktoré sa adaptovali do slovenčiny. Napríklad slovenskou podobou hebrejského mena Jochanán je Ján, novozákonné grécke meno Andreas má slovenské podoby Andrej i Ondrej, maďarské meno Attila má slovenskú podobu Atila. Touto zásadou sa riadia aj iné kalendáre, preto napr. v českom kalendári je uvedená podoba Alžběta, v maďarskom Erzsébet a v slovenskom Alžbeta, ale ani v jednom nie je anglická podoba tohto mena Elizabeth či nemecká Elisabeth. Zoznam slovenských podôb rodných mien sa nachádza napr. v publikácii M. Majtána a M. Považaja Vyberte si meno pre svoje dieťa (1998).
Mená sa do kalendára dopĺňajú a len vo výnimočných prípadoch preraďujú alebo vyraďujú na základe podnetov od obyvateľov a aktuálnej frekvencie mien v registri obyvateľov Slovenskej republiky Ministerstva vnútra SR. Vyberáme niektoré zo zásad, ktoré sa pri ich zaraďovaní uplatňujú. Dopĺňajú sa len mená, ktoré vychádzajú z európskej a kresťanskej civilizácie, prihliada sa aj na ich umiestnenie v európskych kalendároch. Nevyraďujú sa kresťanské a tradičné mená, pretože majú aj kultúrno-historickú hodnotu, viažu sa k nim rôzne ľudové zvyky a pranostiky ako Medardova kvapka štyridsať dní kvapká (8. jún), po sv. Urbanu mráz neškodí džbánu (25. máj). Nové mená sa zaraďujú až za tradičné mená, pričom pri jednom dátume môžu byť maximálne štyri mená. Ženské podoby mužských mien sa priraďujú k svojim mužským náprotivkom a opačne. K nepohyblivým sviatkom sa mená nepriraďujú. Uvedené zásady a oficiálne kalendárium sú dostupné na webovej stránke Ministerstva kultúry SR. Oficiálne kalendárium však má pre vydavateľstvá len odporúčací charakter.
V posledných rokoch sa do kalendára zaradili viaceré mená, napríklad Andreas, Gréta, Jesika, Kevin, Kiara, Lara, Letícia, Marko, Matias, Max, Mia, Nela, Nikolas, Nikoleta, Noel, Pavla, Simon, Tereza, Teo, Tobias, Zara. Nevyradilo sa žiadne meno.
Niektorí rodičia si prajú, aby ich dieťa malo výnimočné meno, preto radšej siahnu po inojazyčnej pravopisnej podobe alebo po exotickom mene. Až dodatočne zistia, že sa v kalendári nenachádza. Žiadatelia o zaradenie takýchto mien do kalendára si často neuvedomujú, že ide o slovenský kalendár a nie o súpis všetkých mien a ich inojazyčných podôb.
Uvádzaniu mien v kalendári sa v živote jednotlivca prikladá často až prehnaný význam. Niektorí oslavu menín chápu ako dávnu slovenskú tradíciu, hoci tento zvyk vznikol vlastne až po 2. svetovej vojne a nie v každej krajine existuje. Mená v kalendári neslúžia len na oslavu menín. Jednak sú popri špecializovaných slovníkoch zdrojom odporúčaných mien a ich spisovných pravopisných podôb pri výbere mien pre novorodencov, jednak majú širší kultúrny, spoločenský a historický význam. Ich prostredníctvom sa zachovávajú kresťanské a kultúrne tradície a udalosti, ktoré sú spojené s jednotlivými dňami a menami.
Iveta Valentová
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i.
Príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA č. 2/0026/24.
