Veda nie sú konkrétne veci, ale poznanie toho, ako svet okolo nás funguje. Muzeálne zbierky na celom svete obsahujú množstvo zakonzervovaných dokladov nášho poznania. Zážitok poznania z prvej ruky je však niečo iné. Centrá vedy predvádzajú, ako veda vysvetľuje svet a ako ho dokáže meniť.
Systematické triedenie rastlín v herbároch zohralo významnú úlohu pri našom poznávaní živej prírody. Návštevy botanickej záhrady počas rôznych ročných období však dokážu nielen sprostredkovať informácie, ale aj spojiť ich s emóciami, aké kabinetné zbierky nikdy nemôžu vyvolať. S interaktívnymi centrami vedy je to podobné.
Múzeum ako exponát
Vzorom pre moderné interaktívne centrá vedy sa stalo Exploratorium, ktoré založil v roku 1969 v San Franciscu fyzik Frank Oppenheimer (mladší brat otca atómovej bomby J. Roberta Oppenheimera). Pôvodne sídlilo v Paláci výtvarných umení, v roku 2013 sa presťahovalo na Pier 15, mólo bývalého nákladného prístaviska, ktoré na tento účel renovovala a adaptovala architektonická firma EHDD, známa ekologickými projektmi. Obdĺžniková budova s plochou viac ako 20 000 m2 a upravená tak, aby zapadala do pôvodnej prístavnej architektúry, je nielen kulisou pre vedecké expozície, ale aj exponátom sama osebe.
Exploratorium je pravdepodobne najväčším múzeom s nulovou čistou spotrebou energie na svete – generuje toľko alebo viac energie, ako spotrebuje. Využíva pritom 1,3-megawattový solárny systém SunPower s 5 874 solárnymi panelmi na streche. Chladenie aj kúrenie riadi systém geotermálnej výmeny Bay Water Heating and Cooling bez potreby chladiacej veže alebo kotla. V budove sa recykluje dažďová voda a voda zo sanfranciského zálivu sa filtruje a využíva na vedecké experimenty. Vetracie systémy využívajú morský vánok a prirodzenú konvekciu, čím znižujú spotrebu energie na klimatizáciu. Okná s nízkoemisným izolačným sklom šetria energiu a zabraňujú prehrievaniu interiéru.
Elektrina, fraktály a sochy
Priestor Exploratoria je rozdelený na tri časti: trojpodlažný hlavný pavilón obsahuje interaktívne výstavy a experimentálne priestory, laboratóriá a vzdelávacie centrá sú určené pre školské programy a výskum a vonkajší areál umožňuje testovanie vplyvu prírodných javov (vietor, slnko, voda). Celkovo centrum ponúka viac ako 600 interaktívnych exponátov.
Návštevníci môžu robiť pokusy s optikou, svetlom a farbami, skúmať vizuálne efekty, zvuk, rezonanciu a experimentovať s magnetizmom a elektrinou. Súčasťou je simulácia zemetrasení a tektonických pohybov, klímy, exponáty o ekológii a vodných ekosystémoch, ale aj skúmanie mozgu a zmyslov (hmat, čuch, chuť), modely bunkových štruktúr a genetických procesov. Z matematiky sú na programe fraktály, chaotické systémy, experimenty s pravdepodobnosťou a štatistikou či skúmanie topológie a nekonvenčných geometrií. V laboratóriách môžu ľudia vytvárať svoje vlastné experimenty, pod holým nebom skúmať interaktívne sochy, objekty a umelecké inštalácie a popritom experimentovať s vetrom, vodou a slnečným svetlom. Exponátom je aj Bay Water Room, riadiaca miestnosť systému výmenníkov tepla na chladenie a vyhrievanie centra.
Demokratizácia poznania
Centrá vedy nepopierajú úlohu tradičných múzeí, skôr ju rozširujú a rozvíjajú. V učených a aristokratických kruhoch obdobia renesancie boli populárne tzv. kabinety kuriozít: zbierky zvláštnych predmetov, artefaktov a prístrojov spolu s rôznymi záhadnými exponátmi, ktorým sa pripisoval mýtický význam. Hoci často išlo o nesúrodú zmes neistého pôvodu, bol to predvoj budúcich múzeí.
Keď sa o čosi neskôr v osvietenských salónoch začali organizovať diskusie intelektuálov na vedecké témy, poznanie toho, ako veci fungujú, prestávalo byť tajnou komoditou a stávalo sa verejným majetkom. Súkromné zbierky sa začali otvárať a zrodilo sa vedecké múzeum. Napokon, jedno z prvých, Ashmoleove múzeum v Oxforde, vzniklo v roku 1683, keď antikvár, alchymista a astrológ Elias Ashmole venoval svoj kabinet kuriozít Oxfordskej univerzite.
Centrá vedy idú v sprístupňovaní vedeckého poznania ešte ďalej. Namiesto tradičného autoritatívneho výkladu hovoria: Nemusíte veriť – vyskúšajte si to sami. Sú to tiež múzeá, ktoré sa celkom vzdali zbierkovej činnosti: nad historickou hodnotou vystavených predmetov v nich stojí hodnota predvádzaných myšlienok.
R
