Mnohé systémy umelej inteligencie (UI) sa pri učení spoliehajú na metódu hrubej sily: po analýze tisícov obrázkov nábytku nájdu vzorce, napríklad zistia, ako vyzerá stolička. No aj obrovské súbory údajov majú medzery. Objekt na obrázku je stolička – ale z čoho je vyrobená? A dá sa na nej sedieť? Výskumníci hľadajú spôsob, ako by počítačové programy mohli nájsť medzery vo svojich vedomostiach a ako sa pýtať cudzích ľudí, aby ich vyplnili. Potom by mohli zvládať všetko od diagnostiky chorôb až po samostatné riadenie robotov a zariadení v domácnostiach.
Vedci zo Stanfordovej univerzity pod vedením Ranjaya Krishnu vyvinuli systém, ktorý nielen zistí medzery vo svojich vedomostiach, ale aj zostaví otázky (často jednoduché a pôsobiace hlúpo) o obrázkoch, na ktoré by mohol odpovedať ktokoľvek. Tím odmeňoval svoju UI za písanie zrozumiteľných otázok: keď ľudia skutočne odpovedali, program dostal spätnú väzbu, ktorá mu hovorila, aby sa v budúcnosti správal podobne. Časom si UI implicitne osvojila lekcie z jazyka a spoločenských noriem.
Počas ôsmich mesiacov a viac ako 200 000 otázok na sociálnej sieti Instagram sa presnosť systému pri odpovediach na podobné otázky zvýšila o 118 %. Systém, ktorý sa tiež pýtal na Instagrame, ale nebol motivovaný maximalizovať počet odpovedí od reálnych ľudí, zvýšil svoju presnosť len o 72 %, pretože ho respondenti častejšie ignorovali.
Zo stránky Science spracovala BP
