Dovolím si začať niekoľkými otázkami alebo myšlienkami dneška, ktoré sa v školách veľmi nepreberajú, hoci práve im by sme mali venovať intenzívnu pozornosť pri výchove a vzdelávaní budúcich generácií.
Máme už dostatočné informácie o vývoji našej planéty? Odpoveď je nie. Napriek neustálemu objavovaniu správania sa jednotlivých vrstiev Zeme, oceánskych prúdov či prejavov rôznych foriem života zatiaľ nedokážeme uspokojivo vysvetliť všetky javy a procesy planéty, na ktorej žijeme. Pozorujeme a modelujeme prúdenia v ovzduší, moriach a oceánoch, prebiehajúce horotvorné procesy, vrásnenia, vulkány, zemetrasenia, pohyby kontinentov a litosférických dosiek, no naše poznanie naďalej ostáva neúplné.
Limity zdrojov a technológií
Budeme mať dostatok energetických a nerastných zdrojov na naplnenie našich technologických očakávaní a neustále rastúcich potrieb? Aj tu je odpoveď s najväčšou pravdepodobnosťou nie. Technológie predbiehajú naše možnosti chápania a ovplyvňujú naše myslenie, názory i úsudky. Práve neschopnosť uvedomiť si alebo pochopiť vážnosť prebiehajúcej krízy možno považovať za najväčšiu hrozbu, ktorej čelíme. Z globálneho hľadiska a v mierke jednej ľudskej generácie sa zmeny javia ako pomalé, postupné a často nepodstatné, no pre planétu sú rýchle a zásadné.
Dokáže Zem zabezpečiť dostatok potravín pre osem a viac miliárd ľudí? Umelá inteligencia je už tu, no otázkou zostáva, ako nám bude slúžiť – či prispeje k zlepšeniu kvality života, porozumeniu a vzdelávaniu, alebo, naopak, zaplaví priestor nepravdivými informáciami a falošnými správami. Zároveň však môže byť nástrojom na lepšie pochopenie procesov odohrávajúcich sa na Zemi: môže nám pomôcť priblížiť klimatickú zmenu a jej možné dlhodobé dôsledky. V pomerne krátkom čase nám tak dokáže ukázať, čo sa môže udiať o stáročia či tisícročia.
Nebezpečná hra
Zamyslime sa nad tým, čo robí Zem Zemou. Je to jej rozmanitosť vo všetkých podobách a naše šťastie spočíva v tom, že môžeme byť jej súčasťou. Po celý zvyšok života mi budú znieť slová Jane Goodallovej (1934 – 2025), s ktorou sa mi podarilo v roku 2024 aj osobne stretnúť: Tu sme najinteligentnejší druh, aký kedy existoval. Ako je možné, že dokážeme zničiť jedinú planétu, ktorú máme?
Momentálne už stojíme na prahu závažných zmien a environmentálnej krízy. Ide o prírodné zmeny – otepľovanie a okysľovanie morí a oceánov, degradáciu krajiny, ohrozenie zdrojov pitnej vody, spotrebovanie surovín, znečistenie ovzdušia a stratu biodiverzity –, ale aj nadväzujúce zmeny – sociálne a ekonomické, a to v našom každodennom živote. Katastrofickým scenárom môžeme zabrániť iba prostredníctvom dôkladného poznania minulosti a najmä realistického hodnotenia modelov budúcnosti. Už teraz však s istotou vieme, že za posledných 60 až 70 rokov sme odštartovali nebezpečný domino efekt, ktorý prebieha pomaly a často ho vnímame len relatívne. Možno až ďalšia generácia bude pripravená pochopiť nové súvislosti, chaos, ktorý sme vniesli do prirodzených procesov, aj to, že postupy minulosti nám už nebudú stačiť.
Zmena klímy sa v histórii Zeme odohrala viackrát. Jej vývoj zachovaný v geologických záznamoch – v mineráloch, horninách a súvrstviach či skamenelinách – nám poskytuje jediný model na pochopenie zložitého klimatického systému planéty. Ten vzniká vzájomným pôsobením geosféry, hydrosféry, atmosféry a kryosféry, ktoré do seba zapadajú ako veľké puzzle.
Celý článok nájdete v časopise Quark 2/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sačlen predsedníctva SAV
Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i.
