Hrubá kôra Marsu

Silné zemetrasenie na Marse pomohlo vedcom zistiť hrúbku jeho kôry. V máji 2022 planétou otriaslo zemetrasenie s magnitúdou 4,7, ktoré trvalo viac ako šesť hodín. Seizmologická sonda NASA InSight zaznamenala vlny, ktoré obleteli Mars až trikrát. To vedcom umožnilo odvodiť hrúbku marťanskej kôry. Seizmológ Doyeon… pokračuj

Husté jadro Marsu

Srdce Marsu je veľké ako náš Mesiac a takmer dvakrát hustejšie. Naznačujú to otrasy spôsobené zemetrasením a dopadom meteoritu, ktoré prešli jadrom planéty. Vlny umožnili spresniť odhady jeho veľkosti, hustoty a zloženia. Na jedno zemetrasenie na odvrátenej strane sme čakali viac ako 900 dní. Potom, o 24 dní… pokračuj

Zirkóny odhaľujú teploty

Výskumníci použili zirkóny na zistenie teplôt vnútri zlomu počas zemetrasenia pred miliónmi rokov. Metóda ponúka pohľad na intenzitu dávnych zemetrasení a mohla by zlepšiť pochopenie toho, ako sa pri otrasoch uvoľňuje energia. Emma Armstrongová, termochronologička z Utah State University v Logane, a jej kolegovia študovali… pokračuj

Zemetrasenia v piktogramoch

50-stranový kódex piktogramov zo začiatku 16. storočia obsahuje jednu z najstarších písomných chronológií zemetrasení v Amerike. Kódex Telleriano-Remensis vytvorený neznámou predhispánskou civilizáciou opisuje 12 zemetrasení, ktoré otriasli súčasným Mexikom a Strednou Amerikou v rokoch 1460 až 1542, uvádzajú vedci v časopise Seismological Research Letters. Vedci… pokračuj

Fyzika zemetrasení

Keby sme dokázali urobiť chemickú snímku vnútra Zeme, videli by sme, že vnútro Zeme je, veľmi zjednodušene, tvorené tenkou kôrou, hrubým plášťom a jadrom. Keď využijeme na snímkovanie Zeme seizmické vlny, zistíme, že plášť je tvorený tromi vrstvami tenšieho vrchného plášťa a hrubším spodným plášťom,… pokračuj

Káble ako seizmografy

Na detegovanie seizmických pohybov možno využiť telekomunikačné káble s optickými vláknami uložené na dne morí. Údaje za ostatné dve storočia naznačujú, že najväčšie straty na ľudských životoch spôsobujú zemetrasenia. Desať najväčších zemetrasení v 20. a 21. storočí si vyžiadalo asi 1,5 milióna obetí. Je to… pokračuj

Zemetrasenia na Slovensku

Hoci sa to tak na prvý pohľad nemusí zdať, Slovensko patrí medzi krajiny s miernou seizmicitou, čo znamená, že v budúcnosti možno očakávať na našom území zemetrasenia dostatočne veľké na to, aby poškodili niektoré budovy, alebo spôsobili straty na ľudských životoch. Naša krajina je síce… pokračuj

Marsotrasenie

O obdobe zemetrasenia na Marse sa doteraz len špekulovalo. Seizmograf SEIS americkej planetárnej sondy určenej na seizmický výskum vnútornej stavby Marsu InSight však nedávno zaznamenal prvé otrasy, ktoré podľa vedcov pochádzajú zvnútra planéty. Objav oznámilo francúzske Národné centrum pre výskum vesmíru (CNES), ktoré seizmograf SEIS… pokračuj

Ťažím, teda trasiem

Databáza ľuďmi spôsobených zemetrasení už obsahuje približne 730 prípadov. Najčastejšie činnosti, ktorými ľudia vyvolávajú zemetrasenia, sú ťažba (37 % prípadov) či zadržiavanie vody priehradami (23 % prípadov), ale čoraz viac pribúda aj otrasov spôsobených nekonvenčnou ťažbou ropy či zemného plynu pomocou hydraulických metód. Miles Wilson… pokračuj

Hrozby prírodných katastrof

Tretina ľudí na Zemi je ohrozovaná zemetraseniami. Toto číslo sa za posledných 40 rokov takmer zdvojnásobilo. Približne miliarda ľudí zo 155 krajín sveta je vystavených hrozbe povodní a 414 miliónov ľudí žije blízko niektorej z 220 najnebezpečnejších sopiek. V Spoločnom výskumnom centre Európskej únie (JRC)… pokračuj