Pravekí ľudia hodiny telocviku nepotrebovali. Učili sa za pochodu a ich boj o prežitie bol spojený s celoživotnou fyzickou aktivitou. Vývoj od tých čias pokračuje opačne: fyzickej aktivity je menej, cvičenia by malo pribúdať.
Účelom telocviku nie sú športové výkony, ale výchova pohybom. Výchova, ktorá by nemala vrcholiť nácvikom jednotlivých disciplín. Pravidelné cvičenie zlepšuje nielen naše fyzické a duševné zdravie, ale aj kognitívne schopnosti, ktoré si moderný človek cení azda najviac.
Dedičstvo antiky
Keby sme dali každému správne množstvo výživy a cvičenia, našli by sme najbezpečnejšiu cestu k zdraviu. Jedlo a cvičenie spolupracujú na vytváraní zdravia… Bez cvičenia samotná dobrá diéta nie je dostatočná a nakoniec bude potrebná lekárska liečba, uvádzal vo svojich dielach jeden zo zakladateľov medicíny Hippokrates (asi 460 – 370 pred n. l.). V súčasnosti je na svete 230-tisíc komerčných a asi 26-tisíc verejných telocviční a fitness centier a nespočetné množstvo telocvičných zariadení v školách všetkých stupňov.

Podľa výskumu Európskeho parlamentu z roku 2016 je však telesná výchova v Európe neustále podceňovaná. Približne 26 % krajín Európskej únie trpí nedostatočnou kvalitou telocvičného vybavenia a až 67 % štátov EÚ čelí nízkej úrovni údržby existujúcich zariadení. Najväčším nedostatkom trpia bazény, čo vedie k rušeniu hodín a k vypúšťaniu plávania z učebných osnov. Antika – aspoň sa tým hrdíme – položila základy, na ktorých stojí moderná Európa a okrem iného nám zanechala heslo: V zdravom tele zdravý duch. Hippokrates by si pri pohľade na to, ako málo sa hýbeme, o duchu moderných Európanov asi veľké ilúzie nerobil.
Pumpy, páky, mechy
Počas cvičenia náš kardiovaskulárny systém pomáha udržať homeostázu – rovnováhu vnútorného prostredia. Na podporu zvýšenej metabolickej aktivity v svaloch reguluje transport kyslíka (O2) a oxidu uhličitého (CO2) a pomáha tlmiť pokles pH v tkanivách. Aeróbny tréning vedie k zvýšenej kontraktilite myokardu a zvýšeniu celkového objemu krvi. Vďaka väčšiemu plneniu komôr a zvýšenému systolickému objemu nám srdce lepšie pumpuje. Zvýšená hustota kapilár zlepšuje dodávanie kyslíka do tkanív. Prietok krvi sa prednostne presmerováva od tráviaceho a obličkového systému k aktívnym svalom prostredníctvom selektívnej kontrakcie a dilatácie kapilárnych lôžok.
Zvýšený prietok krvi dodáva kyslík a živiny pracujúcim kostrovým svalom a odvádza metabolické odpady. Kostrový sval je plastický a adaptívny orgán, ktorý reaguje na cvičenie prebudovaním génovej expresie, aby sa prispôsobil zvýšeným požiadavkám. Trénované svaly sa vyznačujú zmenami v proteínoch a zvýšenou mitochondriálnou funkciou. Sú silnejšie, vytrvalejšie a dokážu efektívnejšie využívať rôzne zdroje živín. Počas cvičenia sa zvyšuje aj dychová frekvencia a priedušnosť, aby sa splnili zvýšené metabolické potreby. Vytrvalostný tréning môže zvýšiť efektivitu výmeny plynov v pľúcach a zvýšiť kapacitu dýchacích svalov.
Celý článok nájdete v časopise Quark 12/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa
