Život bez kyslíka

Mastigamoeba balamuthi, foto Jan Tachezy

Tím parazitológov pod vedením prof. Jana Tachezyho z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe objavil anaeróbne peroxizómy (bunkové organely eukaryotických buniek) vo voľne žijúcom prvoku Mastigamoeba balamuthi. Štúdiu uverejnil prestížny vedecký časopis Proceedings of the National Academy of Science of the USA (Zborník Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických).
Život väčšiny organizmov na našej planéte závisí od atmosférického kyslíka. Existujú však prvoky, a vzácne aj mnohobunkové, ktoré môžu žiť v prostredí s malým množstvom kyslíka alebo aj úplne anaeróbne, čiže bez prístupu vzduchu. Pôvod anaeróbov nie je celkom jasný: môžu byť potomkami organizmov, ktoré žili v období anaeróbnych proterozoických oceánov (pred 1,5 miliardy až 500 miliónmi rokov), alebo ide o pôvodne aeróbne organizmy, ktoré sa druhotne naučili žiť bez kyslíka. Tieto organizmy majú zvyčajne zjednodušené mitochondrie, ktoré sú centrom metabolizmu kyslíka, a nemajú peroxizómy, ktoré sa vyvinuli, aby ochránili bunky pred toxickými účinkami metabolitov kyslíka, ako je peroxid vodíka.
Voľne žijúce anaeróbne prvoky Mastigamoeba balamuthi však túto paradigmu popierajú. Spomínaný vedecký tím totiž objavil peroxizómy v anaeróbne voľne žijúcom prvoku Mastigamoeba balamuthi. V týchto anaeróbnych peroxizómoch sa netvorí peroxid vodíka a všetky metabolické dráhy sú nezávislé od kyslíka. Objav anaeróbnych peroxizómov otvára nový smer na štúdium evolúcie anaeróbnych eukaryotických buniek a úlohy kyslíka v evolúcii peroxizómov.

Zo stránky CUNI spracovala BP

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 4/2020. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.