Chudobnejšie teplé moria

Rybie fosílie v sedimentoch pri Peru naznačujú, že v oceánoch teplejšej Zeme budú prevládať menšie druhy rýb. Otepľovanie v dôsledku klimatickej zmeny vytvorí ekosystémy, v ktorých budú dominovať menšie ryby, najmä pre menšiu dostupnosť kyslíka. Oceánológ Renato Salvatteci a jeho kolegovia skúmali dávne populácie rýb… pokračuj

Jašteričí potápači

Niektoré jašterice rodu Anolis dokážu dýchať pod vodou tak, že na nozdrách zachytia vzduch v bubline. Ponorené navyše dokážu vydržať takmer 20 minút vďaka tomu, že v bubline znovu vdychujú vydýchnutý vzduch. Každý, kto sa stretol s týmito jaštermi, vám môže povedať, že sa potápajú… pokračuj

Marťanská továreň na kyslík

Rover Perseverance pristál 18. februára tohto roku na povrchu Marsu a je vystrojený množstvom vedeckých a technických zariadení. Jedným nich je experimentálne zariadenie MOXIE, teda Mars Oxygen In-Situ Resource Utilization Experiment. MOXIE súvisí priamo s prípravou plánovanej cesty pilotovanej lode na Mars, ktorá bude na… pokračuj

Zem speje k začiatku

Zemské povrchové prostredia sú vysoko okysličené, a to od atmosféry až po najhlbšie oceány, čo predstavuje charakteristický znak aktívnej fotosyntetickej biosféry. Základný časový rámec atmosféry bohatej na kyslík na Zemi však zostáva neistý, najmä z hľadiska ďalekej budúcnosti. Riešenie tejto otázky má veľké dôsledky nielen… pokračuj

Navždy mladý

Starnutie možno charakterizovať postupnou stratou fyziologickej integrity, ktorá vedie k zhoršeniu funkcií a náchylnosti na choroby a smrť. Na bunkovej úrovni existujú dva kľúčové znaky procesu starnutia: skrátenie dĺžky telomér a bunkové starnutie. Teloméry sú tandemové nukleotidové opakovania umiestnené na konci chromozómov, ktoré udržiavajú genomickú… pokračuj

Život bez kyslíka

Tím parazitológov pod vedením prof. Jana Tachezyho z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe objavil anaeróbne peroxizómy (bunkové organely eukaryotických buniek) vo voľne žijúcom prvoku Mastigamoeba balamuthi. Štúdiu uverejnil prestížny vedecký časopis Proceedings of the National Academy of Science of the USA (Zborník Národnej akadémie… pokračuj

Keď dochádza dych

Najvyšší vrch sveta Mount Everest (8 848 m n. m.) každoročne láka stovky horolezcov. Sezóna, počas ktorej sa lezci môžu vydať na vrchol, trvá len niekoľko mesiacov a končí sa v posledných dňoch mája. Tá tohtoročná bola tragická – na Evereste vyhaslo 11 životov. Keďže… pokračuj

Pľúca Zeme miznú

V minulom roku zmizlo zo zemského povrchu asi 12 miliónov hektárov (120 000 km²) lesa v tropických oblastiach, čo zodpovedá úbytku asi 30 futbalových ihrísk za minútu. Napriek tomu je to menej ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, hoci stále ide o štvrtý najvyšší úbytok od… pokračuj

Nový druh fotosyntézy

Najnovšie výsledky vedcov ukazujú, že chlorofyl-f využíva infračervené svetlo s nižšou energiou. Pojem fotosyntéza bol vytvorený z gréckych slov fós či fótos, čo znamená svetlo, a synthesis, čo môžeme preložiť ako spájanie či skladanie. Keby sme výraz fotosyntéza chceli poslovenčiť, asi najvhodnejšie by sme mohli… pokračuj

Traja muži a kyslík

Objav alebo vynález sa môže udiať nečakane. Niekedy to môže byť na začiatku bádania, inokedy pri pokusoch, občas aj po nich. Za mnohými objavmi či vynálezmi neraz stojí to, čo nazývame náhoda. Kto hľadá, nájde. Je však otázne, či nájdená vec je práve tá, ktorá… pokračuj