Život s ADHD

Porucha pozornosti s hyperaktivitou, známejšia pod skratkou ADHD, sa často spája s detstvom, ale u veľkej časti ľudí pretrváva aj do dospelosti – odhaduje sa, že až v približne 65 % prípadov. To znamená, že mnohí dospelí žijú s poruchou, ktorú im buď nikdy nediagnostikovali, alebo ju začali chápať až v neskoršom veku.

Prejavy ADHD (z angl. attention deficit hyperactivity disorder) sa však u dospelých líšia od tých detských. Dospelý človek už nesedí v lavici, ale zastáva množstvo sociálnych rolí – je rodičom, zamestnancom, partnerom, susedom či občanom. Každá z týchto rolí prináša zodpovednosť, povinnosti a očakávania, čo spôsobuje, že symptómy ADHD môžu mať zásadný vplyv na kvalitu života.

Diagnostika

V spoločnosti ešte vždy pretrváva mýtus, že ADHD je vymyslená choroba alebo že každé živšie dieťa má automaticky túto diagnózu. V skutočnosti je však opak pravdou – práve u dospelých je ADHD dôkazom, že nejde o bežnú vývinovú fázu, ale o reálne neurovývinové ochorenie, keďže dospelý človek sa len veľmi sťažka označí za bežne nepozorného či neustále hyperaktívneho alebo impulzívneho.

Diagnózu ADHD nemožno stanoviť na základe pocitu či internetového testu. Vyžaduje si komplexné odborné vyšetrenie, ktoré zahŕňa rozhovory, dotazníky a pozorovanie správania v rôznych situáciách. Rozhodnutie o diagnóze vydáva klinický psychológ alebo psychiater, často v spolupráci s inými odborníkmi z pomáhajúcich profesií.

Prejavy u dospelých

Dospelý človek s ADHD môže zápasiť s rôznymi ťažkosťami – najmä v oblastiach pozornosti, organizácie a sebaregulácie. Typické sú problémy s udržiavaním pozornosti, dodržiavaním časových plánov, prioritizáciou úloh, ale aj so schopnosťou vnímať detaily či dlhodobo zotrvať pri jednej činnosti. Často sa objavuje zábudlivosť, nutkavé pohyby alebo myšlienky, impulzívne rozprávanie či neustály pocit vnútorného nepokoja. Sekundárne sa pridáva aj psychická záťaž – pocity zlyhania, strata zamestnania či vzťahov, chronická únava, poruchy spánku, znížené sebavedomie alebo dokonca rozvoj závislostí. Tieto vplyvy nie sú priamym prejavom poruchy, ale dôsledkom dlhodobého preťaženia a frustrácie. Za zmienku stoja aj dva zaujímavé javy – hyperfokus a prestimulácia.

Hyperfokus je stav hlbokej koncentrácie, keď sa človek úplne ponorí do činnosti, ktorá ho zaujíma, a stráca pojem o čase. Môže byť prínosný, pretože umožňuje vysoký výkon v obľúbenej oblasti, no aj problematický – ak sa pozornosť zameria na nepodstatné detaily či nesprávnu úlohu. Intenzívne sústredenie býva navyše energeticky vyčerpávajúce.

Prestimulácia nastáva, keď mozog prijíma priveľa podnetov naraz – hluk, svetlo, pohyb či vizuálny neporiadok. Výsledkom je zahltenie, podráždenosť, únava alebo bolesti hlavy. Dospelým s ADHD pomáhajú kompenzačné stratégie ako protihlukové slúchadlá, slnečné okuliare či úprava prostredia na zníženie rušivých vplyvov.

Mozog funguje inak

ADHD je síce klasifikované ako porucha, no mnohí odborníci i ľudia z komunity neurodivergentných jedincov ho vnímajú skôr ako odlišnosť – iný spôsob fungovania mozgu.

Dospelý človek s ADHD môže prežívať plnohodnotný a úspešný život, pokiaľ rozumie svojmu fungovaniu a pracuje so svojimi limitmi. Liečba býva kombinovaná – farmakologická (lieky) pomáhajú vyrovnať chemické procesy v mozgu, zatiaľ čo psychoterapia rozvíja sebapoznanie a učí stratégie zvládania. Účinné sú aj expresívne terapie (napr. arteterapia či muzikoterapia) a vedomá práca so sebou – vytváranie si rutín, harmonogramov, pripomienkovačov či drobných pomôcok (napr. spinnery, antistresové loptičky). Najdôležitejším faktorom je však podporné prostredie – rodina, partneri, kolegovia a priatelia, ktorí dokážu človeka prijať bez predsudkov. Rešpekt, pochopenie a pocit prijatia sú základom pre psychickú pohodu a zdravý rozvoj.

Inovatívnosť témy ADHD v dospelosti a skúsenosti s ľuďmi s touto neurovývinovou odlišnosťou nás motivovali k hlbšiemu skúmaniu problematiky. Realizovali sme celonárodný skríning prejavov ADHD v dospelosti v rámci rigoróznej práce a samostatný výskum zameraný na vplyv prejavov ADHD na osobne vnímanú pohodu a kvalitu života dospelých.

Pozitívna stránka ADHD

ADHD neprináša len ťažkosti, ale aj množstvo predností – tvorivosť, originálne nápady, rýchle prepínanie pozornosti a divergentné myslenie, teda schopnosť vidieť veci z iného uhla a nachádzať nové riešenia. Tieto kvality vyniknú v povolaniach s voľnosťou a kreativitou, ako sú umenie, marketing či výskum. Kľúčové je prijať vlastný spôsob fungovania a využívať ho vo svoj prospech. ADHD nie je prekážkou, ale odlišným spôsobom vnímania sveta – keď dostane pochopenie, štruktúru a priestor, môže sa stať zdrojom úspechu.

Autorka článku: Mgr. Angelika Kreháková
Pedagogická fakulta
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.