Morský hodváb, ligotavá látka spájaná s legendou o zlatom rúne, sa po stáročia vyrábal v oblasti Stredomoria z úponov obrieho lastúrnika Pinna nobilis podobných fúzom. Keďže tento druh je kriticky ohrozený a jeho zber zakázaný, tradícia takmer zanikla. Vedci z Južnej Kórey využili príbuzný druh Atrina pectinata, ktorý sa chová pre potravinárstvo a jeho vlákna sa bežne vyhadzujú. Tím vedený environmentálnym vedcom Dong Soo Hwangom z Pohanskej univerzity vedy a techniky zistil, že majú rovnaké chemické a fyzikálne vlastnosti ako originál. Replikovali tradičný postup – čistenie, sušenie, česanie, spriadanie a kúpeľ v citrónovej šťave – a vytvorili zlatisté vlákna na nerozoznanie od pôvodných. O objave informovali v časopise Advanced Materials.
Vedci odhalili tajomstvo nezničiteľného lesku: vlákna netvoria dlhé proteíny ako vlna či hodváb, ale sférické fotoníny, ktoré sa spájajú do nanoštruktúr odrážajúcich svetlo podobne ako krídla motýľa alebo mydlové bubliny. Kyselina citrónová odstráni železo, ktoré inak farbu tlmí, a odhalí žiarivý zlatý tón, ktorý vydrží aj tisíc rokov. Nový postup ponúka nielen šancu zachrániť staroveké remeslo, ale otvára cestu aj k vývoju udržateľných luxusných textílií a netoxických zlatých pigmentov pre kozmetiku či technológie. Ako poznamenal D. S. Hwang: Možno si náš výskum všimne aj Louis Vuitton.
Zo stránky ScieneNews spracovala Barbora Prikrylová
