Ľudia s Alzheimerovou chorobou trpia stratou pamäti a ťažkosťami s komunikáciou, ktoré sa časom zhoršujú. Fyzická aktivita to však môže spomaliť. Chôdza 3 000 až 5 000 krokov denne vedie k trojročnému oddialeniu kognitívneho úpadku a 5 000 až 7 500 krokov vyvoláva odklad až… pokračuj
Starnúce mačky často v noci viac mňaukajú, majú problémy so spánkom a celkovo pôsobia dezorientovane. Vedci zistili, že v ich mozgoch sa hromadia plaky beta amyloidu, podobne ako u ľudí s Alzheimerovou chorobou. Fluorescenčné analýzy mozgov 25 mačiek, z ktorých osem vykazovalo známky demencie, odhalili, že staršie zvieratá mali viac beta… pokračuj
O tom, ako prebieha komunikácia medzi človekom a strojom, čo sú sociálne roboty a ako ich možno využiť pri diagnostike Alzheimerovej choroby, sme sa rozprávali s Róbertom Sabom z Ústavu informatiky SAV, v. v. i. Čo vás ako jazykovedca zaviedlo na Ústav informatiky SAV? Oddelenie… pokračuj
Ženy sú približne dvakrát viac ohrozené Alzheimerovou chorobou v porovnaní s mužmi v dôsledku viacerých faktorov vrátane dlhšieho života, zmien hladiny estrogénu počas menopauzy a genetiky. Vedci z UCLA Health porovnávali účinky tradičných pamäťových cvičení a cvičení jogy na spomalenie úbytku kognitívnych funkcií a ďalších… pokračuj
K významným cieľom neurobiológie počas poslednej dekády patrí odhaľovanie princípov už známej plasticity ľudského mozgu, teda jeho schopnosti meniť sa. Výskumné aktivity v inštitúciách po celom svete, ale aj v rámci Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i., prinášajú nové zaujímavé zistenia. O vplyve zdravého životného… pokračuj
Vedci dúfajú, že očný test umožní diagnostikovať prvé štádiá chorôb staroby už v mladšom veku. Časti našej sietnice už skôr vytipovali ako biomarkery Alzheimerovej choroby. Výskumníci z univerzity v Otagu na Novom Zélande teraz skúmali potenciál sietnice indikovať kognitívnu zmenu v skoršom veku. Podľa vedúcej… pokračuj
Alzheimerova choroba je veľmi pomaly sa rozvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zániku nervových buniek a nervových spojení. Postihuje predovšetkým tie časti mozgu, ktoré sú dôležité pre pamäť, myslenie a rozumové schopnosti a spôsobuje neschopnosť vykonávať každodenné funkcie. Charakteristické vlastnosti tejto choroby sú jasne… pokračuj
Vo vedeckých kruhoch sa čoraz častejšie diskutuje o význame lítiovej terapie pri liečbe Alzheimerovej choroby. Lítium sa v súčasnosti používa ako antidepresívum, no má celý rad vedľajších účinkov, preto sa po ňom siaha len výnimočne. Dr. Claudio Cuello z Katedry farmakológie a liečebnej techniky McGillovej… pokračuj
Mám dve správy, dobrú a ešte lepšiu. Tá dobrá znie, že istá časť populácie má namiešaný svoj genetický poklad tak, aby ochránila mozog pred zrýchleným starnutím. Tou lepšou správou je, že aj tí z nás, ktorí nenakúpili od svojich predkov optimálny génový koktail, sa nemusia… pokračuj
Majú veľa spoločného, a predsa sú odlišné. Zatiaľ čo epilepsia stimuluje prehnanú aktivitu nervových buniek, demencia nervový svet dokonale uspáva. V jednom bode sa však môžu napokon stretnúť. Zdá sa, že mozog nie je dostatočne kreatívny, pokiaľ ide o degeneračné zmeny. V oboch prípadoch používa… pokračuj
