Bod pre astrobiológov

Sedimenty marťanského krátera Gale obsahujú viac organického uhlíka ako povrch púští na Zemi, kde síce niet veľa života, ale predsa tam je. Vo výskume povrchu Marsu v poslednom čase pútajú pozornosť najmä najnovšie americké robotické výskumné vozidlo rover Perseverance (Vytrvalosť) s vrtuľníkom Ingenuity (Dôvtip, Vynaliezavosť)… pokračuj

Katastrofa zo vzduchu

Mesto blízko Mŕtveho mora v bronzovej dobe pravdepodobne zničil výbuch planétky alebo kométy. Vedci sa domnievajú, že mohlo ísť o Sodomu či Gomoru z biblických príbehov. Do astrobiológie ako odboru patria aj identifikácia, výskum a – ak sa dá – prevencia možných ohrození života vo… pokračuj

Korene pozemského života

Nové kamienky do mozaiky vzniku a evolúcie života na našej planéte azda uľahčia jeho objav inde vo vesmíre. Predmetom astrobiológie ako vedného odboru je hľadanie a výskum mimozemského života vo vesmíre. Je naďalej vo fáze hľadania: či sa to komu (najmä nadšencom hard sci-fi, akým… pokračuj

Iné zeme, iné životy

Odborná The Extrasolar Planets Encyclopaedia k 9. júlu tohto roku uvádzala 4 785 mimoslnečných exoplanét vrátane planét parametrami blízkych našej Zemi a tzv. superzemí s násobkami jej rozmerov a hmotnosti. Časť dokonca obieha v obývateľných zónach materských hviezd, kde sa môže udržať kvapalná voda považovaná… pokračuj

Zem speje k začiatku

Zemské povrchové prostredia sú vysoko okysličené, a to od atmosféry až po najhlbšie oceány, čo predstavuje charakteristický znak aktívnej fotosyntetickej biosféry. Základný časový rámec atmosféry bohatej na kyslík na Zemi však zostáva neistý, najmä z hľadiska ďalekej budúcnosti. Riešenie tejto otázky má veľké dôsledky nielen… pokračuj

Svedectvo letokruhov

Anomálie izotopov v ročných prírastkoch dreva veľmi starých stromov podporujú súvislosť výkyvov klímy na Zemi s výbuchmi hviezd v podobe supernov. V najdlhšom časovom meradle určuje klímu planéty – a tým jej obývateľnosť z hľadiska nám známeho života – predovšetkým kombinácia dvoch faktorov: jej polohy… pokračuj

Odolní miniastronauti

Experiment na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS podporil hypotézu o prirodzenom šírení mikróbov medzi planétami. Otvorený kozmický priestor mimo planét všeobecne vnímame ako nezlučiteľný so životom. Nečudo, vládnu v ňom pre nás smrtonosné podmienky. Takmer vákuum, značné výkyvy teploty, silné žiarenia zo Slnka či vzdialenejších vesmírnych… pokračuj

Varenie chémie života

Vďaka novým laboratórnym simuláciám medzihviezdnych oblakov a analýzam meteoritov sa našli biologicky dôležité organické zlúčeniny. Kozmologický princíp, jeden z pilierov moderného pohľadu na vznik a vývoj vesmíru, hlása, že vesmír v najväčšom meradle je homogénny a izotropný. Odhliadnuc od špecifických lokálnych štruktúr skladá sa z… pokračuj

Prijmeme existenciu mimozemského života?

Psychológovia analyzovali reakciu médií a verejnosti na možný výskyt života inde vo vesmíre. Bola prevažne kladná. Aký by ste mali pocit po objave života – aktuálneho či fosílnych stôp – na niektorom mimozemskom telese, najmä v Slnečnej sústave? Alebo keby k nám cudzí život priletel… pokračuj

Ihly v kozmickej kôpke sena

Po signáloch mimozemských civilizácií pátrame už vyše polstoročia. Márne. Máme si preto zúfať? Vonkoncom nie. Sotva sme začali. Mnohých taká situácia frustruje. Poznanie vesmíru sa neustále rozširuje. Pozorovacími prístrojmi sme prenikli do vzdialeností miliárd svetelných rokov v priestore a rovnaký počet rokov aj v čase,… pokračuj