Pôvod Slnka, sľubné obývateľné planéty, zložky DNA a RNA na asteroide, rast cíceru v mesačnej pôde a mikróbov v marťanskej aj odolnosť mikróbov pri kozmickom náraze – päť príspevkov vedcov k životu vo vesmíre. Význam slova astrobiológia je jasný – astro poukazuje na vesmír, biológia… pokračuj
Najbližšiu jednotlivú hviezdu obiehajú štyri malé exoplanéty zemského typu. Ďalšiu stredne vzdialenú dokonca taká, ktorá má v atmosfére látky, aké na Zemi produkuje aj život. Štúdie približujúce oba objavy boli uverejnené v časopise The Astrophysical Journal Letters. Ďalekohľad Gemini North s priemerom hlavného objektívu 8,1… pokračuj
Zo seizmických meraní vyplynula možnosť rezervoárov kvapalnej vody v kôre červenej planéty, čo podporujú aj laboratórne experimenty. Súhrnné poznatky z výskumu Marsu povrchovými aj orbitálnymi sondami dosiaľ neposkytli dôkazy či aspoň indície o povrchovom živote. Vysvetľuje sa to predovšetkým mimoriadne drsnou tamojšou klímou, v ktorej… pokračuj
V obývateľnom pásme pomerne blízkej hviezdy obieha planéta podobná Zemi, na diaľku by mohla výskumníkom poslúžiť ako prírodné astrobiologické laboratórium. Od oznámenia objavu prvej planéty inej živej hviezdy, ktorá tak ako naše Slnko dlhodobo žiari vďaka termojadrovým reakciám v jej strede, prešlo už tridsať rokov.… pokračuj
V atmosfére obrej exoplanéty vzdialenej 520 svetelných rokov od Zeme sa vyskytujú extrémne prúdenia vzduchu, ktoré mnohonásobne prekračujú rýchlosť šírenia zvuku. K astrobiologicky najdôležitejším poznatkom patria údaje o pomeroch na povrchu exoplanét a tesne nad ním. Žiaľ, ani tá najmodernejšia pozorovacia technológia a metodika zatiaľ… pokračuj
K najpozoruhodnejším misiám NASA patrí medziplanetárna sonda OSIRIS-REx. Vzorka povrchového materiálu, ktorý dopravila na Zem z blízkozemského asteroidu Bennu, obsahuje zlúčeniny kľúčové pre biológiu. Názov sondy je skratkou z Origins, Spectral Interpretation, Resource Identification, and Security – Regolith Explorer, voľne preložené ako odkrývanie počiatkov našej… pokračuj
Na hviezdach podobných Slnku dôjde priemerne raz za storočie k obrovskej erupcii. Slnko sa javí ako dlhodobo stabilné. Zbližšia však vidno pestrú paletu búrlivých javov na jeho povrchu či pri ňom. Táto tzv. slnečná činnosť prebieha v cykloch. Základný trvá približne 11 rokov, no podľa… pokračuj
V mrazivom prostredí s prímesou prachu na povrchu červenej planéty by mohli prežívať fotosyntetizujúce mikróby. Väčšina astrobiológov sa domnieva, že ak na Marse existuje život, alebo aspoň niekedy existoval, pravdepodobne ide či išlo len o mikróby, analógie pozemských archeónov a baktérií, prípadne siníc. Najmä v… pokračuj
Horniny na juhu planiny Utopia na Marse zrejme tvorili súčasť pobrežia oceánu zaniknutého pred miliardami rokov. Výskumy Marsu v astrobiologickom kontexte sa opakovane vracajú k hľadaniu vody v kvapalnom skupenstve. V pevnom skupenstve vo forme námrazy, snehu či ľadu je jej tam dosť a časť… pokračuj
Na konferencii dánskeho Strediska pre vedy o mimozemskom živote, ktorá sa konala v lete tohto roku v Kodani, sa riešili otázky z oblasti skúmania vzniku, evolúcie a rozšírenia života vo vesmíre. CELS (Centre for ExoLife Sciences, Stredisko pre vedy o mimozemskom živote) je spoločné pracovisko… pokračuj
