Mapy sú najkrajším a najvýstižnejším vyobrazením našej zvedavosti a nášho záujmu o svet okolo nás. Mapy sveta a hviezdnej oblohy tvoríme už od staroveku. Prvú ozajstnú mapu Mesiaca vytvoril Galileo Galilei. Mapy mikrosveta sme však dokázali tvoriť až po objavení mikroskopu a na mapy sveta… pokračuj
V predchádzajúcich článkoch tohto miniseriálu sme spomenuli, kto je náš najbližší vesmírny sused a že vďaka súhre gravitácie a odstredivej sily existujú medzi planétami akési parkovacie miesta – Lagrangeove body. Tieto neviditeľné gravitačné pasce však nie sú výsadou obrovských telies. Rovnaký princíp, aký používa Jupiter… pokračuj
Tabuľky čokolády nám naznačujú, že je možné sa o ňu podeliť. No čo vtedy, keď zostane posledný kúsok? Ak máme nôž, tak nie je problém rozdeliť ho na dva menšie. A potom ešte menšie. Existuje posledný kúsok? Starogrécky filozof Demokritos si predstavoval svet, v ktorom… pokračuj
Experimentovanie ako metóda je dôležitým a efektívnym nástrojom vedeckého bádania. Hoci získavanie vedeckých poznatkov sa opiera aj o niektoré ďalšie, neexperimentálne metódy, funkcia vedeckých experimentov je vo výskume nezastupiteľná. Čitatelia Quarku sa pravidelne na jeho stránkach majú možnosť stretnúť s vysvetlením povahy a výsledkov viacerých… pokračuj
Predpokladalo sa, že izotop kyslíka-28 je stabilný vďaka svojim ôsmim protónom a 20 neutrónom – magickým číslam, ktoré sa spájajú s mimoriadnou stabilitou atómových jadier. Prvé pozorovania kyslíka-28 pomocou urýchľovača častíc však odhalili, že je viac prchavý ako trvalý: jeho jadrá sa rozpadnú približne už… pokračuj
Aplikácie poznatkov jadrovej fyziky sú už bežnou súčasťou našich životov. Sú základom mnohých liečebných a detekčných metód v medicíne či techník umožňujúcich meranie tenkých vrstiev materiálov alebo hlbinných oceánskych prúdov. Nezabúdajme, že viac ako polovica elektrickej energie v našich zásuvkách pochádza z reaktorov jadrových elektrární… pokračuj
Subatomárne častice sú zložené z menších častíc, kvarkov, ktoré sú navzájom spojené interakciou známou ako silná sila. Podľa fyzika Nikolaosa Sparverisa a jeho kolegov z Temple University vo Filadelfii kvarky zrejme reagujú na elektrické pole viac, ako sa očakávalo. Naznačuje to, že silná sila nie… pokračuj
Difúzna rovnica bola zostavená na popis rozptyľovania sa látky v prostredí dôsledkom náhodného pohybu jej molekúl. Pretože náhodné vplyvy sa vo vede objavujú často, difúznu rovnicu nájdeme aj tam, kde by sme ju nečakali. Napriek tomu, že zloženie hmoty z atómov bolo navrhnuté už na… pokračuj
Atómy sú veľmi maličké a nemáme šancu vidieť ich ani voľným okom, ani najlepším mikroskopom. Napriek tomu majú svoju štruktúru a má zmysel pýtať sa na ich tvar. Atómy určite nevyzerajú tak, ako ukazuje úvodný obrázok. Elektróny riadi kvantová mechanika a v dôsledku princípu neurčitosti… pokračuj
ASACUSA vidí prekvapivé správanie hybridných atómov zložených z hmoty a antihmoty v supratekutom héliu. Hybridný atóm hélia z hmoty a antihmoty, ktorý obsahuje antiprotón (antičasticu protónu) namiesto elektrónu, má neočakávanú odozvu na laserové svetlo, keď je ponorený do supratekutého hélia, uvádza kolaborácia ASACUSA v CERN-e. Výsledok opísaný v… pokračuj
