Správy z nemeckého praveku

Na základe pribúdajúcich archeologických nálezov vedci usudzujú, že princípy písma majú oveľa staršie korene, než sa pôvodne myslelo. Mohli si už praľudia prenášať informácie a zaznamenávať myšlienky a predstavy?

Jednou z predností a konkurenčných výhod nášho druhu Homo sapiens (sapienti) a zrejme aj príbuzných ľudských druhov, prinajmenšom neandertálcov, bol a je mimogenetický prenos informácií v rámci skupiny a z generácie na generáciu. Kľúčom sú, samozrejme, článkovaná reč a symbolické myslenie. Doba vzniku oboch týchto našich vymožeností je nejasná, no vedomosti a zručnosti si z generácie na generáciu dokážu v až prekvapujúcej miere prenášať mnohé zvieratá (aj vtáky) – jednoducho názornou ukážkou. Napríklad medvedica učí mláďatá rozpoznať, ktoré byliny a bobule z pestrej rastlinnej ríše okolo nich sú jedlé alebo liečivé a ktoré toxické. V prípade nás sapientov to vyvrcholilo po zrode civilizácie založenej na produkcii potravín v poslednej medziľadovej dobe vynálezom písma v rozpätí rokov 4000 až 3000 pred n. l., najprv vo forme tzv. protoklinového písma, ktoré sa zachovalo na hlinených tabuľkách zo staroveku v sumerskej oblasti Blízkeho východu.

Pribúdajúce otázky

Pribúdajú však nálezy oveľa starších archeologických artefaktov (spred niekoľko desaťtisíc rokov), na ktorých sú vyryté obrazce a znaky zjavne nielen dekoratívne či náhodné. Súvisia najmä s našimi sapientnými predkami, ktorí v tejto predcivilizačnej ére boli ešte všetci spôsobom obživy lovci-zberači. Ide o celé kosti a ich fragmenty, ale predovšetkým o kostené figúrky či doštičky zhotovené zväčša z mamutieho kla. Už samy osebe dokladujú rozvoj symbolického myslenia a znázorňovania okolitého sveta. Popri obrazcoch, ktoré sú jednoznačne vysvetliteľné, ich povrch pokrývajú abstraktné obrazce a sekvencie či zoskupenia zárezov a bodových vrypov.

Vedci si už dlho kladú otázku, ktoré z týchto ďalších obrazcov a vrypov sú naozaj abstraktné či náhodné a ktoré možno prenášajú mimoobrazové informácie. Tejto otázke sa teraz v rozsiahlej štúdii venovali lingvista Christian Bentz zo Sárskej univerzity v Saarbrückene a archeologička Ewa Dutkiewiczová z Múzea prehistórie a najstaršej histórie v Berlíne (oboje Nemecko). Výsledky uverejnili v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA.

Posolstvá na kostiach

Počítačovo analyzovali viac ako 3 000 obrazcov a znakov na 260 pravekých kostených artefaktoch zo spomenutej kategórie. Samotných výskumníkov prekvapilo, že mnohé sekvencie takých obrazcov, respektíve znakov sa vyznačujú rovnakou úrovňou zložitosti a informačnej hustoty ako najstaršie známe ukážky protoklinového písma zrodené o desaťtisíce rokov neskôr. Predmetné praveké artefakty pochádzali z doby pred 34- až 45-tisíc rokmi. Zväčša sú na nich vyryté opakované čiary, zárezy, bodky a krížiky. Mnohé z analyzovaných artefaktov sa našli v jaskyniach pohoria Švábska Jura na juhozápade Nemecka (spolková krajina Bádensko-Würtenbersko).

Azda najsugestívnejšia je malá figúrka mamuta z jaskyne Vogelherd v tamojšom údolí Lone. Povrch tejto figúrky vyrezanej z mamutieho kla pokrývajú rady vyrytých krížikov a bodiek. Prototypom artefaktu, na ktorom sú vyryté aj znaky, je zasa tzv. adorant, doštička z mamutoviny nájdená v jaskyni Geissenklösterle v údolí Ach, tiež vo Švábskej Jure. Zobrazuje fantazijný hybrid leva a človeka. Aj ju pokrývajú rady zárezov a bodiek. A zárezy rozložené v pravidelných odstupoch pozdĺž ramena vidno aj na ďalšom mýtickom zobrazení levočloveka z jaskyne Hohlenstein-Stadel, takisto v údolí Lone.