Vďaka masívnemu sekvenovaniu DNA sa podarilo objaviť niekoľko stoviek tisíc nových druhov vírusov baktérií – bakteriofágov. O dosiaľ neznámych vírusoch sme sa rozprávali s mikrobiologičkou Máriou Džunkovou. Čo vlastne vieme o bakteriofágoch? Takmer nič. Veľmi dôležité je dozvedieť sa o nich najmä to, ktorá baktéria… pokračuj
S pojmom neandertálec sme sa už asi stretli všetci, najmä ako s preneseným označením hrubého, násilného a ťažkopádneho tvora. Neandertálci boli sprvoti vnímaní v úlohe predkov, neskôr poddruhu nášho druhu človek rozumný (Homo sapiens, sapienti). No ďalší výskum ukázal, že je to iný druh ľudského… pokračuj
Vedci z výskumného centra Ames v Moffett Field patriaceho do NASA po prvý raz vytvorili v laboratórnych kozmických podmienkach ožiarením ľadu 2-deoxyribózu, cukor, ktorý sa podieľa na stavbe DNA. Astrofyzik Michel Nuevo so svojimi kolegami schladili vnútri vákuovej komory vodu a metanol na asi -260… pokračuj
Výskumníci z novozélandskej univerzity v Otagu zistili nové informácie o géne, ktorý vydeľuje primáty – veľké opice a človeka – spomedzi ostatných cicavcov. Prišli na to štúdiom zriedkavej vývojovej poruchy mozgu. Dr. Adam O’Neill v rámci svojej doktorandskej práce zistil, že gén PLEKHG6 má vlastnosti,… pokračuj
Analýza DNA pôvodných obyvateľov Severnej a Južnej Ameriky odhalila neznáme migrácie a populačné zmeny pri ich osídľovaní, a tak ukončila aj vlečúci sa súdny spor. Expanzia prvých Američanov je ešte vždy záhadná. Hlavná trasa mala byť zo Sibíri cez Beringov prieliv na Aljašku a do… pokračuj
Analýza DNA z úlomku kosti potvrdila existenciu prvej známej dcéry neandertálskej matky a otca denisovana. žila pred približne 90-tisíc rokmi. Pri skúmaní evolúcie anatomicky moderných ľudí z nášho druhu Homo sapiens (človek rozumný), čiže sapientov, a ostatných druhov z ľudského rodu Homo sa dlho využívali… pokračuj
Podľa odborníkov má byť 21. storočie storočím biotechnológie. Nielen o perspektívach vedy sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom Centra vedecko-technických informácií SR a molekulárnym biológom prof. RNDr. Jánom Turňom, CSc. Práve vašou prednáškou sa v máji 2008 v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTISR) v Bratislave… pokračuj
Suchozemské rastliny začali kolonizovať kontinenty o 100 miliónov rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo. O tom, kedy a ako vznikol život na Zemi, vedú vedci a filozofi nekonečné diskusie. Zatiaľ sa zhodujú na tom, že život na Zemi – všetky živé organizmy – majú jedného spoločného… pokračuj
Pri príležitosti 65. výročia objavu dvojitej špirály v štruktúre DNA pripravila komunita slovenských vedcov podujatie DNA Day (23. – 27. 4. 2018). O tejto akcii a tiež o výskume DNA sa rozprávame s docentom Petrom Celecom z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo je dôležité pripomenúť si kľúčové objavy… pokračuj
Vedci prišli na to, ako bunky rýchlo balia dlhé chromozómy do kompaktných, organizovaných balíkov, čo je kľúčový krok pred delením bunky. Nové zistenie spája dve konkurujúce predstavy o tomto procese: či ide o stočenie chromozómov do špirálového schodiska alebo do sady slučiek. Počítačové simulácie odhalili,… pokračuj
