Moderný hmyz škodí viac

Súčasný hmyz spôsobuje nebývalú mieru poškodenia rastlín aj napriek tomu, že jeho množstvo klesá. Vedci z Wyominskej univerzity porovnávali poškodenie rastlín hmyzom z modernej doby s poškodením fosílnych listov z obdobia neskorej kriedy spred 67 miliónov rokov. Naša práca preklenuje prácu tých, ktorí používajú fosílie… pokračuj

Korene našej vzpriamenosti

Fosílie najstaršieho známeho tvora na ľudskej evolučnej línii potvrdili návyk na väčšinový vzpriamený pohyb už pred siedmimi miliónmi rokov. Hlavných znakov ľudskosti je približne do tucta. Približne, lebo pri niektorých ešte vždy nie je definitívne, či na ne naozaj máme monopol. Nejasnosti pretrvávajú najmä pri… pokračuj

Lekcia z prehistórie

Gekóny tvoria zvláštnu skupinu jašterov, ktoré v súčasnosti nájdeme predovšetkým v trópoch a subtrópoch. V Európe ich možno stretnúť v teplých južných oblastiach pri Stredozemnom mori, kde sú schopné loziť po múroch a dokonca aj po skle. Práve pre ich teplotné preferencie ich u nás… pokračuj

Vedľa seba a predsa sami

Nový výskum zdokumentoval viacnásobné a veľmi rýchle vystriedanie osídlení neandertálcami a sapientmi na jednej lokalite – bez dôkazov vzájomného ovplyvnenia. Pred nami, druhom človek rozumný, Homo sapiens, čiže sapientmi, obývali Európu a všeobecnejšie západnú Euráziu neandertálci druhu človek neandertálsky, Homo neanderthalensis. S neandertálcami vo východnej… pokračuj

Pračlovek na ceste z Afriky

Našiel sa druhý najstarší dôkaz odchodu príslušníka rodu Homo z Afriky. Očividne patril k inému druhu ako praľudia z najstaršej známej migrácie. Základný scenár evolúcie človeka, jadro aktuálneho odborného konsenzu v tejto sfére poznania, sa odvíja takto: Prví predstavitelia ľudského rodu Homo sa vyvinuli vo… pokračuj

Chudobnejšie teplé moria

Rybie fosílie v sedimentoch pri Peru naznačujú, že v oceánoch teplejšej Zeme budú prevládať menšie druhy rýb. Otepľovanie v dôsledku klimatickej zmeny vytvorí ekosystémy, v ktorých budú dominovať menšie ryby, najmä pre menšiu dostupnosť kyslíka. Oceánológ Renato Salvatteci a jeho kolegovia skúmali dávne populácie rýb… pokračuj

Slovenské expedície za dinosaurami

Na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach bola vytvorená výskumná skupina evolučnej biodiverzity a laboratórium synchrotrónovej paleobiológie, tzv. PaleoBioImaging LAB. Kto stojí za ich vznikom a čo všetko už dosiahli? Po návrate zo zahraničia v roku 2016 som začal vytvárať podmienky na rozvoj integratívnej… pokračuj

Zabudnutá entomofágia

Myslím, teda som. Sme jediný živočíšny druh na tejto planéte, ktorý napĺňa slávny Descartov výrok. S našimi najbližšími živočíšnymi príbuznými ľudoopmi sme sa evolučne rozišli len nedávno a aj keď máme spoločných viac než 99 % génov, predsa je medzi nami priepastný rozdiel. Čo ho… pokračuj

Slovenský archeopteryx

Nad jurskou tropickou lagúnou sa znenazdajky objavil nezvyčajný tvor. Bol ozubený, operený a ťažkopádne mával krídlami. Archaeopteryx sa stal predzvesťou evolučnej drámy, počas ktorej sa dinosaury menili na lietajúce tvory. Ich potomkovia úspešne ovládli svet nad našimi hlavami a neohrozene mu panujú doteraz. Novodobý príbeh… pokračuj

Páví pterosaurus

V roku 2013 sa pri policajnej razii v brazílskom prístave Santos našlo asi 3 000 pašovaných fosílií vrátane doteraz najneporušenejšieho exemplára druhu veľkohlavého pterosaura. Nová analýza fosílie odhaľuje spôsob hľadania potravy, letové schopnosti a anatómiu tohto lietajúceho plaza, uvádzajú vedci v časopise PLOS ONE. Tupandactylus… pokračuj