Schopnosť skladania listov

Už pred 252 miliónmi rokov niektoré rastliny na noc zvinuli svoje listy. Listy dvoch zaniknutých druhov Gigantonoclea nesú známky cirkadiánneho skladania v noci. Fosílie boli objavené v horninovej vrstve v juhozápadnej Číne z obdobia pred 259 až 252 miliónmi rokov. Pri oboch druhoch boli listy… pokračuj

Najstarší mozog stavovca

Skamenelina ryby stará 319 miliónov rokov odhalila najstarší príklad dobre zachovaného mozgu stavovca. CT skenovanie ukázalo, že lebka obsahuje mozog a lebečné nervy. Podľa vedcov objav ukazuje ranú evolúciu hlavnej skupiny súčasných rýb – lúčoplutvých. Lúčoplutvovce majú chrbticu a plutvy podopreté kostenými tyčinkami nazývanými lúče.… pokračuj

Vták s hlavou T. rexa

Len málo fosílií preklenuje priepasť medzi dinosaurami a vtákmi. Fosília spred 120 miliónov rokov nájdená v severovýchodnej Číne by mohla poskytnúť nové poznatky o tom, ako sa zo suchozemských dinosaurov vyvinuli lietajúce vtáky. Cratonavis zhui mal hlavu podobnú dinosaurovi a telo podobné vtákom. Paleontológ Li… pokračuj

Fosília prepisuje evolúciu

Takmer 200 rokov delili zoológovia vtáky na tie s pohyblivými kĺbmi v hornej čeľusti, ktoré im umožňujú pohybovať hornou časťou zobáka, a na oveľa menšiu skupinu vrátane pštrosov a emu, ktoré majú zrastené horné podnebie, v dôsledku čoho je ich horná časť zobáka menej pohyblivá.… pokračuj

Rastlinný UV faktor

Peľ zachovaný v 250 miliónov rokov starých horninách obsahuje zlúčeniny fungujúce ako opaľovací krém, ktorý rastliny produkujú na ochranu pred škodlivým ultrafialovým (UVB) žiarením. Zistenia naznačujú, že práve impulz UVB zohral dôležitú úlohu pri masovom vymieraní na konci obdobia permu. Vedci z Nottinghamskej univerzity, Číny,… pokračuj

Moderný hmyz škodí viac

Súčasný hmyz spôsobuje nebývalú mieru poškodenia rastlín aj napriek tomu, že jeho množstvo klesá. Vedci z Wyominskej univerzity porovnávali poškodenie rastlín hmyzom z modernej doby s poškodením fosílnych listov z obdobia neskorej kriedy spred 67 miliónov rokov. Naša práca preklenuje prácu tých, ktorí používajú fosílie… pokračuj

Korene našej vzpriamenosti

Fosílie najstaršieho známeho tvora na ľudskej evolučnej línii potvrdili návyk na väčšinový vzpriamený pohyb už pred siedmimi miliónmi rokov. Hlavných znakov ľudskosti je približne do tucta. Približne, lebo pri niektorých ešte vždy nie je definitívne, či na ne naozaj máme monopol. Nejasnosti pretrvávajú najmä pri… pokračuj

Lekcia z prehistórie

Gekóny tvoria zvláštnu skupinu jašterov, ktoré v súčasnosti nájdeme predovšetkým v trópoch a subtrópoch. V Európe ich možno stretnúť v teplých južných oblastiach pri Stredozemnom mori, kde sú schopné loziť po múroch a dokonca aj po skle. Práve pre ich teplotné preferencie ich u nás… pokračuj

Vedľa seba a predsa sami

Nový výskum zdokumentoval viacnásobné a veľmi rýchle vystriedanie osídlení neandertálcami a sapientmi na jednej lokalite – bez dôkazov vzájomného ovplyvnenia. Pred nami, druhom človek rozumný, Homo sapiens, čiže sapientmi, obývali Európu a všeobecnejšie západnú Euráziu neandertálci druhu človek neandertálsky, Homo neanderthalensis. S neandertálcami vo východnej… pokračuj

Pračlovek na ceste z Afriky

Našiel sa druhý najstarší dôkaz odchodu príslušníka rodu Homo z Afriky. Očividne patril k inému druhu ako praľudia z najstaršej známej migrácie. Základný scenár evolúcie človeka, jadro aktuálneho odborného konsenzu v tejto sfére poznania, sa odvíja takto: Prví predstavitelia ľudského rodu Homo sa vyvinuli vo… pokračuj