Keď sa ženy vo vede spoja

O minuloročnú Nobelovu cenu za chémiu sa historicky prvýkrát podelili dve dámy – francúzska profesorka a výskumníčka v oblastiach mikrobiológie, genetiky a biochémie Emmanuelle Charpentierová (1968) a americká biochemička a molekulárna biologička Jennifer Doudnová (1964). Vyslali tým navonok silný signál, ktorý po oznámení Nobelovej ceny… pokračuj

Nesmrteľné otázky

Poznáte azda najklasickejšiu kvázifilozofickú otázku: Čo bolo skôr? Sliepka či vajce? Biológovia pokazili zábavu, keď zistili, že prvé bolo vajce, no nepatrilo sliepke. Vrátilo sa im to aj s úrokmi, podobný hlavolam je totiž v samotných základoch biológie. Návod na vyskladanie a fungovanie organizmu je… pokračuj

Starnutie buniek

Biológovia z Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity a Medzinárodného centra klinického výskumu Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brne spolu s kolegami zo Švajčiarskeho federálneho technického inštitútu v Zürichu (ETH) odhalili dôležitú časť procesu delenia buniek, ktorého opis môže pomôcť pochopiť vznik nádorových buniek, ale aj… pokračuj

Zo Sibíri na Aljašku

DNA získaná z približne 14 000 rokov starého úlomku zuba muža naznačuje, že ľudia obývajúci veľké územie Ázie boli predkami prvých Američanov. Ukazuje sa teda, že súčasní pôvodní Američania v Severnej a Južnej Amerike sú čiastočne ich príbuzní. Podľa archeológov pod vedením vedúceho Inštitútu Maxa… pokračuj

Prečítali hrach

Medzinárodné konzorcium vedcov sekvenovalo genóm hrachu obyčajného (Pisum sativum), po fazuli obyčajnej (Phaseolus vulgaris) druhej najvýznamnejšej strukoviny na svete. Čítanie dedičnej informácie hrachu trvalo šesť rokov a spolupracovalo na ňom takmer 20 laboratórií z celého sveta združených do Konzorcia pre genóm hrachu. Projekt koordinoval francúzsky… pokračuj

Gén človečenstva

Výskumníci z novozélandskej univerzity v Otagu zistili nové informácie o géne, ktorý vydeľuje primáty – veľké opice a človeka – spomedzi ostatných cicavcov. Prišli na to štúdiom zriedkavej vývojovej poruchy mozgu. Dr. Adam O’Neill v rámci svojej doktorandskej práce zistil, že gén PLEKHG6 má vlastnosti,… pokračuj

Praveká princezná dvojakej krvi

Analýza DNA z úlomku kosti potvrdila existenciu prvej známej dcéry neandertálskej matky a otca denisovana. žila pred približne 90-tisíc rokmi. Pri skúmaní evolúcie anatomicky moderných ľudí z nášho druhu Homo sapiens (človek rozumný), čiže sapientov, a ostatných druhov z ľudského rodu Homo sa dlho využívali… pokračuj

Dedíš, aj keď nechceš

Genetika je jednou z najdôležitejších teoretických vied z hľadiska popisu akejkoľvek živej sústavy. Sleduje variabilitu, rozdielnosť a prenos druhových a dedičných znakov medzi rodičmi a potomkami aj medzi potomkami navzájom. Otestujte sa, ako dobre poznáte dejiny i zákonitosti genetiky. Správne odpovede si môžete overiť v tlačenej verzii… pokračuj

Po kom to dieťa je?

V podstate niet rodiča, ktorý by sa aspoň raz, aj keď položartom, nezačudoval, po kom to tí jeho potomkovia vlastne sú. Pekní po mame, múdri po otcovi, protivní po svokre, znie okrídlená odpoveď. Genetika problematiku dedičnosti nevidí tak zjednodušene ako ľudová slovesná tvorivosť. Dať pôvod, čo… pokračuj

Rastliny prišli skôr

Suchozemské rastliny začali kolonizovať kontinenty o 100 miliónov rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo. O tom, kedy a ako vznikol život na Zemi, vedú vedci a filozofi nekonečné diskusie. Zatiaľ sa zhodujú na tom, že život na Zemi – všetky živé organizmy – majú jedného spoločného… pokračuj