Cesta za fosforom

Chemický prvok fosfor je súčasťou našej DNA aj bunkových membrán. Je teda významnou zložkou života, ako ho poznáme. Akým spôsobom sa dostal na ranú Zem, je tak trochu záhada. Astronómom sa však teraz vďaka výkonu rádioteleskopu ALMA a údajom z kometárnej sondy Európskej kozmickej agentúry… pokračuj

Druhý medzihviezdny pútnik

Po prvom medzihviezdnom cestovateľovi, kométe 1I/2017 U1 (‘Oumuamua), ktorého astronómovia objavili 19. 10. 2017, objavili teraz jeho kolegu. Novoobjavená kométa dostala označenie C/2019 Q4 (Borisov), skrátene 2I (Borisov). Objavil ju 30. 8. 2019 Gennadij Borisov z observatória MARGO na Kryme. Automatický monitorovací systém SCOUT, prevádzkovaný… pokračuj

Astronomické kalendárium

Ráno 21. júna o 4:24 svetového času (a 6:24 nášho času) nastáva letný slnovrat. Severný pól Zeme je maximálne naklonený k Slnku, ktorého svit dopadá kolmo na obratník Raka. Je to prvý deň leta na severnej pologuli a prvý deň zimy na južnej pologuli.  … pokračuj

Astronomické kalendárium

Aprílová obloha bude výnimočná dvoma meteorickými rojmi: ide o Lyridy s radiantom v súhvezdí Lýry a η Akvaridy vyletujúce zo súhvezdia Vodnára. Obidva roje nám spestria noci v druhej polovici mesiaca. Lyridy sú aktívne od 16. do 25. apríla. Maximum dosiahnu v noci z 22.… pokračuj

Blízke stretnutie s hviezdou

Slnečnú sústavu čaká vo vzdialenej budúcnosti blízke stretnutie s cudzou hviezdou. Hviezda Gliese 710 by sa približne za 1,35 milióna rokov mohla podľa najnovších výpočtov priblížiť k Zemi až na vzdialenosť 0,21 svetelného roka a mala by sa stať najjasnejšou hviezdou nočnej oblohy. Vo vesmíre… pokračuj

Veľké finále Rosetty

Pekné snímky kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko s vysokým rozlíšením získala sonda ESA s menom Rosetta krátko pred pristátím na jej povrchu. Rosetta kontrolovane zostúpila na jadro kométy 30. septembra 2016. Púť Rosetty sa začala v roku 2004 štartom z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guayane (Južná Amerika) na palube nosnej rakety… pokračuj

Keď padajú hviezdy

V blízkom okolí Zeme sa nachádzajú častice rôznych veľkostí aj rôzneho pôvodu. Sledovanie ich dráh a fyzikálnych vlastností je predmetom skúmania meteorickej astronómie. Presné určenie vývoja dráh nám poskytuje informácie o zdrojoch týchto objektov, umožňuje predpovedať ich zrážky so Zemou a môže sprostredkovať poznatky aj… pokračuj