Indická sonda na Mesiaci

K trom krajinám sveta disponujúcim v súčasnosti technikou na vyslanie ľudskej posádky do vesmíru sa možno čoskoro pridá štvrtá: India. Za štartovací dátum dobýjania vesmíru človekom sa považuje 4. október 1957, deň vypustenia Sputnika 1, prvej umelej družice Zeme. Ďalšími úspechmi boli vyslanie prvého kozmonauta… pokračuj

Len jeden bol prvý

Kozmické lety sú v súčasnosti úplnou samozrejmosťou. Pre vedu, výskum a vývoj sa dokonca stali nevyhnutnou potrebou. Do vesmíru letelo veľké množstvo umelých družíc, výskumných sond, vedeckých laboratórií, vesmírnych staníc a pilotovaných kozmických lodí s ľudskými posádkami. Na vesmírne misie bolo vyslaných niekoľko stoviek kozmonautov,… pokračuj

Dobrovoľná izolácia

Najväčší rozdiel medzi izoláciou spôsobenou novým koronavírusom a tou, ktorú zažívajú astronauti počas simulovaných misií, je okrem dobrovoľnosti ten, že astronauti nevychádzajú von takmer vôbec. Na všetky svoje aktivity potrebujú povolenie a komunikácia so svetom je veľmi obmedzená. Posádka je počas misie zatvorená v malom… pokračuj

Veľký skok ľudstva

Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo. Uplynulo už päťdesiat rokov odvtedy, čo americký astronaut Neil Armstrong vyriekol túto známu vetu počas prvého výstupu na mesačný povrch. Let Apollo 11 bol piatym pilotovaným letom programu Apollo a prvým, ktorého posádka pristála… pokračuj

Osem dní mimozemšťanom

Tohtoročný Svetový deň letectva a kozmonautiky, ktorý pripadá na 12. apríla, má pre Slovensko zvláštnu príchuť. Pred dvadsiatimi rokmi letel do vesmíru ako 385. pozemšťan Slovák Ivan Bella. Bajkonur, 20. február 1999, 05:17:59 SEČ. Kilometer od štartovacej rampy sa chveje zem. Začína sa let kozmickej… pokračuj

Nečinnosť zabíja

Vesmírne lety a prostredie so zníženou gravitáciou, aké je na Mesiaci či na Marse, vystavuje astronautov menšiemu gravitačnému poľu v porovnaní s tým, čo je na Zemi, aj prostrediu s malým obsahom kyslíka. Medzinárodný tím vedcov vedený fyziológmi z Udinskej univerzity prišiel k záveru, že… pokračuj

Prvá slovenská marsonautka

Slovenskú vedkyňu Michaelu Musilovú si vybrala NASA na simulovanú osemmesačnú misiu na Marse. Na základni, ktorá sa nachádza na svahoch sopky Mauna Loa, marťanská posádka odskúša aj rover vyvinutý na Slovensku. Michaela Musilová uspela v náročnej konkurencii niekoľko tisíc uchádzačov z celého sveta. Simulovaná marťanská… pokračuj