Vedci analyzovali vodu zo vzoriek z lunárnej misie Apollo technikou trojitého izotopu kyslíka. Pri nej sa voda rozdeľuje postupným zahrievaním na rôzne väzbové fázy – voľne viazanú, pevne viazanú a zachytenú v mineráloch – a skúma sa jej izotopové zloženie. Zistili, že lunárna voda má dvojaké dedičstvo: časť pochádza z raného materiálu podobného Zemi a časť prišla pri dopadoch komét. Údaje naznačujú, že Mesiac zdedil vodu, ktorej stopy siahajú až do obdobia vzniku Zeme. Po tom nasledovali neskoršie príspevky z komét, ktoré vidíme v súčasnosti, približuje Maxwell Thiemens z výskumnej skupiny AMGC na Vrije Universiteit v Bruseli.
Izotopové zloženie kyslíka sa zhoduje s enstatitovými chondritmi, meteoritmi považovanými za stavebné kamene Zeme. Veľká časť mesačnej vody však ukazuje izotopickú podobnosť s kométami. Štúdia zároveň spochybnila aj teóriu, že väčšina lunárnej vody vznikla na mieste interakciou Slnka s lunárnymi silikátmi. Pochopenie pôvodu a distribúcie vody by mohlo mať významný vplyv na udržanie ľudskej prítomnosti na Mesiaci v rámci stálych základní. Vzhľadom na blížiace sa misie Artemis štúdia poskytuje základ pre budúci prieskum a plánovanie zdrojov.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
