Prostredníctvom 3D tlačiarne a špeciálnej bionáplne z kmeňových buniek sa austrálskym vedcom podarilo vytvoriť mozgové tkanivo. Predstavuje to sľubný pokrok na ceste k vývinu náhradného mozgového tkaniva z kožných buniek či krviniek, ktoré by bolo schopné liečiť zranenia mozgu, Parkinsonovu chorobu, epilepsiu či schizofréniu. Použitá… pokračuj
Vedci sa už desaťročia nevedia zhodnúť, čo sa vyvinulo skôr – väčšie mozgy, alebo len väčšie oblasti mozgu ovládajúce špecializované správanie? Štúdia výskumníkov z americkej Cornellovej univerzity zistila, že napriek tomu, že mozgy stavovcov sa líšia veľkosťou, zložením aj schopnosťami, za väčšinu týchto rozdielov je… pokračuj
V rámci spolupráce medzi americkou Princetonskou univerzitou a spoločnosťou Intel – najväčším výrobcom počítačových procesorov na svete, pracuje 30 špičkových neurovedcov apočítačových programátorov na vyvíjaní softvéru schopného v reálnom čase určiť, čo si človek myslí. Spolupráca medzi týmito dvoma inštitúciami viedla už v minulosti k… pokračuj
Doktorand Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave Martin Tamajka naučil umelú inteligenciu vyhodnocovať snímky mozgu z vyšetrenia magnetickou rezonanciou. Informatici po celom svete hľadajú spôsoby, ako uľahčiť prácu lekárov a spresniť diagnostiku ochorení. Automatická analýza medicínskych údajov je živý výskum. Vedci, študenti, výrobcovia… pokračuj
V budúcnosti možno nebudeme potrebovať oči na to, aby sme videli. Už na budúci rok má dostať prvý nevidiaci v Austrálii tzv. bionické oko. Pôjde o kameru namontovanú na okuliare, ktorá bude informácie o okolitom svete posielať priamo do mozgu. Za vývojom bionického oka stoja vedci z Monash… pokračuj
Zürich, Bratislava – 10. augusta 2016: Vedci zo spoločnosti IBM vytvorili umelé neuróny s nepravidelnými akčnými potenciálmi, ktoré ukladajú a spracovávajú údaje pomocou materiálov s fázovou zmenou (phase-change materials). To predstavuje zásadný pokrok vo vývoji energeticky efektívnych integrovaných neuromorfných technológií s ultravysokou hustotou, určených pre… pokračuj
Výskum epilepsie pomohol vedcom zistiť, ako mozog ovláda pohyb jednotlivých prstov. Vedci prvýkrát predviedli systém, ktorý umožnil človeku s amputovanou rukou pohybovať jednotlivými prstami na protetickej končatine pomocou myšlienky. Výskumníci z americkej Univerzity Johnsa Hopkinsa v Baltimore v štáte Maryland vytvorili nový typ rozhrania medzi mozgom a elektronikou. Umožňuje ovládať… pokračuj
Vedci urobili dôležitý krok k laboratórnemu pestovaniu funkčných ľudských orgánov. Podmozgová žľaza je orgán veľkosti hrášku, nachádzajúci sa v mozgu. Jeho dôležitosť však presahuje jeho veľkosť. Podmozgová žľaza vytvára viacero dôležitých hormónov, ovládajúcich rôzne telesné funkcie. Väčšina týchto hormónov sa reguluje prostredníctvom zápornej spätnej väzby, podobne, ako… pokračuj
Otázka Zuzany Jančovičovej z Bratislavy. Psychológovia a neurobiológovia uskutočnili nedávno objav, ktorý v novom svetle vysvetľuje podstatu prijímaných ekonomických rozhodnutí. Ukazuje sa, že sklon riskovať pri investovaní závisí od aktivity určitých častí mozgovej kôry. Hlavnou oblasťou výskumu neuroekonómie je proces rozhodovania sa z hľadiska psychológie, čo platí pre… pokračuj
