Sklený mozog

Výbuch sopky Vezuv v roku 79 je známy tým, že pochoval rímske mesto Pompeje. V neďalekom Herculaneu, ktoré erupcia tiež zničila, sa v kostre mladého muža ležiaceho v posteli našiel prekvapivý nález: sklené zvyšky mozgu. Sklo vzniká pri rýchlom ochladení kvapaliny, zvyčajne roztaveného piesku. Tento… pokračuj

Činky pre myseľ

Nemám na to čas. Už som skúšal, nepomohlo. Ja nemusím, mám dobrú genetiku. Nepotrebujem cvičiť, chodím veľa peši. V práci robím rukami, tak netreba. Mne takéto jedlo nerobí dobre. Ja sa z toho nenajem. V malom množstve to neškodí… Ľudia, ktorí sa venujú zdravému životnému… pokračuj

Laserová kraniotómia

Vedci Fraunhoferovho ústavu ILT v Aachene vyvinuli novú metódu laserovej kraniotómie šetrnú k pacientovi s minimálnou hlučnosťou a bez vibrácií. Kraniotómia je operatívne otvorenie lebky nevyhnutné na vykonanie zložitých neurochirurgických zásahov do inak neprístupných častí mozgu. Niektoré zásahy, pri ktorých je potrebné otestovať komplexné funkcie… pokračuj

Život bez predstavivosti

Vo väčšine mozgov sluchové informácie ovplyvňujú aktivitu v tých jeho častiach, ktoré majú na starosti videnie. U ľudí s tzv. afantáziou je toto spojenie oslabené. Súvislosti medzi zmyslami skúmali vedci z Glasgowskej univerzity, pričom jeden z členov tímu, kognitívny vedec Roberto Luciani, má sám afantáziu.… pokračuj

Tichá toxicita

Technologický pokrok ľudstva by bol nemysliteľný bez priemyselných chemikálií. Prvou organickou chemickou látkou syntetizovanou v laboratóriu bola kyselina šťaveľová, ktorá sa vyskytuje iba v živých organizmoch. Vyrobil ju v roku 1824 Friedrich Wöhler z kyanogénu. Dvesto rokov po prvej laboratórnej syntéze chemickej látky evidujeme v… pokračuj

Mozog vďaka vaječníkom

Evolučný biológ Mauricio González-Forero z britskej Univerzity v St Andrews uverejnil teóriu, podľa ktorej sa masívny rast ľudského mozgu počas evolučnej histórie mohol začať vtedy, keď sa uvoľnila energia používaná na udržiavanie ovariálnych folikulov. Vedci už navrhli mnoho teórií na vysvetlenie rastu ľudského mozgu v… pokračuj

Včelia matematika

Vedci zistili, ako včely medonosné dokážu rozlúštiť tykadlami tance svojich družiek v úli, ktoré im pohybmi a orientáciou na plásty signalizujú smer a vzdialenosť k potrave. Tím z Edinburskej univerzity študoval kolóniu včiel a pomocou počítačových modelov napodobnil ich mozgové procesy. Nakrúcali hmyz spomalene a… pokračuj

Psy vedia viac

Mozog domácich psov vykazoval známky prekvapenia, keď im ukázali nečakanú hračku, čo naznačuje, že si vytvárajú mentálne koncepty predmetov. Neurologička a etologička Marianna Borosová z Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti a jej kolegovia zhromaždili 27 domácich psov rôznych plemien a požiadali ich majiteľov, aby priniesli… pokračuj

Prečo mozog vydrží

Hoci mozog patrí medzi mäkké tkanivá, ktoré sa časom prirodzene rozpadajú, archeologické nálezy zachovaných ľudských mozgov sú prekvapujúco časté. Forenzná antropologička Alexandra Mortonová-Haywardová a jej kolegovia z Oxfordskej univerzity vytvorili archív 4 400 ľudských mozgov zachovaných v archeologických záznamoch, z ktorých niektoré pochádzajú z obdobia… pokračuj

Rukopis zlepšuje pamäť

Nórska štúdia naznačuje, že písanie rukou nie je až taký prežitok. Naopak, stimuluje mozog a má potenciál zlepšovať motoriku, schopnosť učenia sa aj pamäť. V súčasnosti ľudia málokedy píšu rukou dlhšie texty, hoci množstvá strán, ktoré denne v niektorých povolaniach vytvoríme, môžu byť až enormné.… pokračuj