Prenosné diagnostické zariadenie

Prvé prenosné zariadenie na zobrazovanie metódou MRI má až 90 % úspešnosť odhalenia mozgovej príhody a deteguje aj malé krvné zrazeniny. Cievna mozgová príhoda je akútne poškodenie ohraničenej oblasti mozgu s príznakmi poruchy jeho funkcie. Vzniká v dôsledku náhlej poruchy jeho prekrvenia pri čiastočnom alebo… pokračuj

Slabnúci hlas matky

Mozog malých detí je naladený na hlas matky. Rebelantské mozgy tínedžerov rozhodne nie. Takýto záver sa rodičom tínedžerov môže zdať smiešne samozrejmý. Odráža však aj niečo hlbšie ako len vtipnú hlášku. Keď deti dospievajú a rozširujú svoje sociálne väzby mimo rodiny, ich mozog sa musí… pokračuj

Dve strany mince Aspergera

Každý z nás sa už aspoň raz ocitol v situácii, v ktorej sme boli naraz zahltení takým množstvom prichádzajúcich informácií spolu s priamym aj nepriamym sociálnym nátlakom (rôzne formy očakávaní, požiadaviek alebo nárokov), že sme si uprostred diania dokázali uvedomiť jedinú skutočnosť: so stúpajúcim množstvom… pokračuj

Záhadný sluch psov

Prečo psy reagujú inak na hlasy iných psov a inak na ľudské hlasy? Anna Bálintová, odborníčka na neurobiológiu psov na budapeštianskej Univerzite Eötvösa Loránda spolu s kolegami prehrávala skupine psov rôznych plemien záznamy ľudských a psích hlasov a zaznamenávala ich EEG. Ľudské zvuky neobsahovali reč,… pokračuj

Mozog potrebuje pohyb

Barbara Ukropcová, vedúca Centra pohybovej aktivity Biomedicínskeho centra SAV, priblíži v aprílovej vedeckej cukrárni, prečo mozog potrebuje pohyb. Pohyb je jedným z nástrojov evolúcie a prostriedkov na udržanie zdravia. A keďže sme jedno telo – jedna duša, pravidelná dávka dostatočne intenzívneho pohybu je veľmi prospešná… pokračuj

Cez oči na alzheimera

Vedci dúfajú, že očný test umožní diagnostikovať prvé štádiá chorôb staroby už v mladšom veku. Časti našej sietnice už skôr vytipovali ako biomarkery Alzheimerovej choroby. Výskumníci z univerzity v Otagu na Novom Zélande teraz skúmali potenciál sietnice indikovať kognitívnu zmenu v skoršom veku. Podľa vedúcej… pokračuj

Psy rozoznajú jazyky

Mozog psa dokáže nielen rozpoznať reč, ale aj odlíšiť známy jazyk od neznámeho, ukázal výskum vedcov z Katedry etológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti. Keď som sa kvôli výskumu presťahovala z Mexika do Maďarska, môj pes Kun-kun prišiel so mnou. Predtým som na neho rozprávala… pokračuj

Lepšia oprava miechy

Zatiaľ čo niektoré časti ľudského tela sa po úraze dokážu relatívne dobre hojiť, pre poškodenú miechu to neplatí. Pomôcť by však mohol nový typ akéhosi umelého lešenia, ktoré svojím dizajnom podporuje regeneráciu neurónov, aby rástli smerom k sebe a efektívnejšie premosťovali narušené spojenia. Pri poranení… pokračuj

Zabudnutá entomofágia

Myslím, teda som. Sme jediný živočíšny druh na tejto planéte, ktorý napĺňa slávny Descartov výrok. S našimi najbližšími živočíšnymi príbuznými ľudoopmi sme sa evolučne rozišli len nedávno a aj keď máme spoločných viac než 99 % génov, predsa je medzi nami priepastný rozdiel. Čo ho… pokračuj

Pes ako dojča

Podľa štúdie publikovanej v časopise NeuroImage sa pri psoch podobne ako u ľudských dojčiat pripútanie k opatrovateľovi prejavuje v reakciách mozgu na jeho reč. Maďarskí výskumníci z Katedry etológie Univerzity Eötvösa Loránda spolu s kolegami odhalili pozoruhodnú podobnosť medzi pripútanosťou psa k majiteľovi a dojčaťa… pokračuj