Slávnostné odovzdávanie Nobelových cien sa každoročne koná 10. decembra na výročie smrti Alfreda Nobela, no ich laureátov predstavujú jednotlivé komisie už v priebehu októbra. V spolupráci s projektom Vedátor vám prinášame prehľadný článok o objavoch vo fyzike, chémii a fyziológii alebo medicíne, ktoré odmenili v… pokračuj
DNA dávnych Homo sapiens z dvoch európskych lokalít potvrdila bežné miešanie s neandertálcami. Boli príbuznejší Ázijcom ako neskorším Európanom. Najstaršie známe fosílne kosti ľudí nášho druhu Homo sapiens (sapientov) našli v Afrike a majú vyše 300-tisíc rokov. Odtiaľ už pred asi 200-tisíc rokmi v menších… pokračuj
Genetická analýza kostí dávnych obyvateľov filištínskeho mesta potvrdila európsky pôvod záhadného etnika Filištíncov, po ktorom sa volá Palestína. Vyplynulo to z prvého rozsiahlejšieho výskumu tohto typu, ktorý sa zameral na vzorku kostrových pozostatkov ľudí pochovaných pred 3 600 až 2 800 rokmi v Aškalone. Toto… pokračuj
Veľké plody jabloní sa vyvinuli v Strednej Ázii kvôli prilákaniu veľkých zvierat, ktorých trusom sa šírili semená. Štafetu potom prevzali kupci na Hodvábnej ceste. Plody jabloní domácich (Malus domestica), jablká, patria medzi hlavné ovocné plodiny s obrovským ekonomickým významom. Pestujú sa celosvetovo v miernom klimatickom… pokračuj
Analýza DNA z úlomku kosti potvrdila existenciu prvej známej dcéry neandertálskej matky a otca denisovana. žila pred približne 90-tisíc rokmi. Pri skúmaní evolúcie anatomicky moderných ľudí z nášho druhu Homo sapiens (človek rozumný), čiže sapientov, a ostatných druhov z ľudského rodu Homo sa dlho využívali… pokračuj
